Rétorika ku grécko-tureckej hranici sa vyhrocuje

Nicolas Sarkozy len nedávno vymenoval Arna Klarsfelda na čelo Úradu pre imigráciu a integráciu. Ten sa v jednom televíznom interview vyslovil, že múr medzi Gréckom a Tureckom je záležitosť zdravého rozumu.  

Zdá sa, že Klarsfeld si osvojil rétoriku prezidenta Sarkozyho, ktorý už niekoľkokrát prirovnal grécko-tureckú hranicu k „situ“. Podľa analytikov si Sarkozy osvojuje antiimigrantskú rétoriku s cieľom poraziť v blížiacich sa prezidentských voľbách svojho protikandidáta Francoisa Hollanda. Prvé kolo volieb sa koná 22. apríla.

Sarkozy už v kampani vytiahol aj reformu schengenského priestoru : „Schengenská dohoda už nereaguje na vážnosť situácie. Musíme to zmeniť. Potrebujeme prijať štrukturálnu reformu Schengenu, takú na akej sme sa práve dohli pre euro“, vyhlásil francúzsky prezident.

Klarsfeld povedal aj to, že Grécko nechalo na svojej hranici s Tureckom „pootvorené dvere“. Keďže európski občania by mali sami rozhodovať, kto môže vstúpiť na ich územie, Grécko by malo hranicu uzavrieť.   

Na otázku, čo presne by malo Grécko urobiť, odpovedal: „Múr z ostnatého drôtu. Práve v Ríme mali múr, vďaka ktorému si zabezpečili mier na štyri storočia.“

Klarsfled má zrejme na mysli Aureliánov múr, postavený medzi rokmi 271 až 275 v hlavnom meste Rímskej ríše, ako reakcia na útoky barbarov.  

Grécko-turecká hranica, ktorá sa tiahne na dĺžke 130 kilometrov, je takmer celá zabezpečená, okrem úseku asi 20 kilometrov neďaleko gréckeho mesta Orestiada a tureckého Edirne.

Grécke úrady sa nedávno vyslovili, že by chceli na tomto úseku postaviť za európske peniaze plot. Európska komisia však nápad zamietla, pretože považuje múry a ploty za „dočasné riešenia“, na ktoré sa by sa nemali míňať peniaze európskych daňových poplatníkov.

V roku 1993 si postavilo Španielsko bez pomoci EÚ 8,4 kilometrový a 3 metre vysoký ostatný drôt na hranici svojej enklávy Ceuta s Marokom. Nie je však isté, či by si samotné Grécko našlo v súčasnej situácii prostriedky na výstavbu plotu bez pomoci Únie.

Nedávno Komisia oznámila, že počet migrantov, ktorí prekročia grécko-tureckú hranicu klesol z 2 000 na 500 týždenne.

Problematický úsek hranice by možno nepriťahoval takú pozornosť členských štátov, keby sa Grécko dokázalo poriadne postarať o čakateľov na azyl. Súdy však tvrdia, že Grécko nespĺňa v zaobchádzaní s čakateľmi na azyl ani minimálne štandardy. To má za následok, že západné krajiny nemôžu poslať ilegálnych imigrantov späť do Grécka (krajiny, kde imigranti prekročili hranicu s EÚ), ako to prikazuje európska legislatíva.

Europoslanec a spolupredseda skupiny Zelení/EFA Daniel Cohn-Bendit povedal, že by bolo zmysluplnejšie, keby sa EÚ snažila zlepšiť vzťahy s Ankarou, ktorá by mohla sama zabezpečiť svoju hranicu.

Grécko kritizoval v súvislosti s hranicou s Tureckom minulý týždeň aj slovenský minister vnútra Daniel Lipšic : „Grécko nezlyháva len v otázke meny v eurozóne, ale aj pri ochrane hraníc. Potom je namieste otázka, či by takáto krajina mala mať možnosť dlhodobo v Schengenskej zóne pôsobiť,“ poznamenal slovenský minister.