Rumunsko v Schengene? „Ak EÚ privrie jedno oko“

foto: kontrola pozemných hraníc, zdroj: TASR/AP

Think- tank Rumunské centrum pre európske politiky so sídlom v Bukurešti monitorovalo aktivitu rumunských úradov spojenú s prípravami na vstup krajiny do Schengenu- dátum tohto kroku bol vytýčený na marec 2011. Výsledkom je 30- stranová správa s názvom „Pripravení na Schengen: Vyškolení v zhovievavosti“, ktorá odhalila, že z 31 implementačných nástrojov je pri štyroch z nich len malá šanca na ich splnenie do konečného termínu.

Keď sa Rumunsku stane napokon členom Schengenu, bude mať medzi jej členmi druhú najdlhšiu hranicu s tretími krajinami (2070 kilometrov)- najdlhšiu hranicu má v súčasnosti Fínsko s Ruskom. Správa zároveň uvádza, že rumunská hranica s Moldavskom a Ukrajinou bude jedna „z najťažších“, ktoré bude potrebné strážiť- najmä s ohľadom na boj proti nelegálnym imigrantom a obchod s bielym mäsom. Navyše, vstupom krajiny do schengenského priestoru zmizne hraničná kontrol medzi Rumunskom, Maďarskom a Bulharskom, varuje dokument.

Práce stále prebiehajú

Podľa štúdie sa práce zdržali najmä na termináloch medzinárodných letísk, kde je potrebné oddeliť pasažierov do destinácií v rámci a mimo Schengenu. Omeškanie je aj v oblasti napojenia rumunských policajných staníc na Schengenský informačný systém (SIS). Za normálnych podmienok je potrebné napojiť všetky policajné stanice, ale doposiaľ sa podarilo v Rumunsku nainštalovať potrebné terminály iba vo veľkých mestách. Krajina zaostáva aj vo školení policajtov vo využívaní SIS a prijímaní legislatívy, uvádza dokument. Autor správy Ciprian Ciucu uvádza: „Za dva alebo tri roky sa nič neudialo.“ Dodáva, že vláda len prednedávnom prejavila vážnejší záujem o splnenie požiadaviek. „Ak je známkou potrebnou na prejdenie skúšky 10 (najvyššia známka v rumunskom vzdelávacom systéme“, je možné, že Schengenský test neprejdeme,“ povedal Ciucu.

Podobná situácia v Bulharsku?

Podľa podobnej správy think- tanku Open Society v Bulharsku pri piatich z 48 opatrení, ktoré je potrebné na vstup krajiny do Schengenu, je veľká šanca, že sa ich nepodarí implementovať načas. Odkaz správy je však ladený v pozitívnejšom duchu v porovnaní s rumunským dokumentom. Nesie totiž názov „Bulharské prípravy na vstup do Schengenského priestoru prebiehajú vo väčšine prípadov podľa plánu“. Počas tohto týždňovej (11. októbra) návštevy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Bulharsku sa jej hostitelia pýtali aj na jej názor na vstup krajiny do Schengenu. Sklamala ich však slovami, aby neočakávali rozhodnutie 25- tich členov  schengenského priestoru už budúci mesiac, uvádza tamojší denník Dnevnik.

Kancelárka však zároveň jasne povedala, že napätie spôsobené desiatkami tisícmi Rómami bulharského a rumunského pôvodu žijúcimi nelegálne v krajinách západnej Európy a vstup oboch krajín do Schengenu spolu nesúvisí.

Politické rozhodnutie

Vstup oboch krajín do Schengenu by však mohli zdržať pretrvávajúce nedostatky v systéme vymáhania práva v Bulharsku a v Rumunsku. Proti ich vstupu do schengenského priestoru je najmä Francúzsko, a to dovtedy, kým bude zavedený Mechanizmus spolupráce a overovania, ktorý má slúžiť na prekonanie týchto nedostatkov. Minulý september bolo pritom schválené predĺženie použitia tohto mechanizmu o ďalší rok.

„Nie je to len názor Francúzska. Myslím, že implicitná súvislosť, ktorú naznačili všetky vlády je, že v okamihu keď sa nesplnia všetky podmienky požadované zo strany kontrolného mechanizmu, viacero vecí je nerealizovateľných- vrátane kontroly vonkajších hraníc EÚ. Tomuto názoru nikto neprotirečí,“ uviedol 13. septembra v Bruseli francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Lellouche.

Zrušenie hraníc medzi Bulharskom, Rumunskom a krajinami Schengenu vlády oboch krajín vnímajú ako politický nástroj. „Pre Bukurešť a Sofiu je vstup do schengenského priestoru v roku 2011 najmä politickým nástrojom, ktorý má najmä psychologickú povahu, nie ekonomický, či sociálny dopad,“ uvádza správa rumunského think- tanku a dodáva: „Kvalita života Rumunov a Bulharov sa po vstupe do Schengenu nezlepší, ale možnosť prekročiť hranice bez zastavenia vášho auta má potenciál odstrániť časť komplexov z toho, že sú európskymi občanmi druhej kategórie.“