Ruská Duma zvolila nového premiéra bez jediného hlasu proti

Prezident a nový premiér Michail Mišustin. [EPA/EFE/Alexej Nikolsky]

Konštitučné reformy, ktoré navrhuje Vladimír Putin a pre ktoré podal demisiu doterajší premiér Medvedev, majú odobriť obyvatelia v referende. To posledné Rusi organizovali v roku 1993.

Po tom, ako ruský prezident Vladimír Putin predstavil plánované ústavné reformy, vláda na čele s premiérom Dmitrim Medvedevom podala v stredu (15. januára) demisiu, ktorá „nemala byť protestom, ale otvorením cesty“. Už o menej ako 24 hodín na to, má Rusko nového premiéra.

Ruská vládna strana dnes (16. januára) jednohlasne podporila návrh prezidenta, aby sa novým premiérom stal Michail Mišustin. Až 383 členov Dumy bolo za, 41 poslancov z Komunistickej strany sa hlasovania zdržalo a prvýkrát v histórii federácie nebol nikto proti.

Oleg Sencov: V Rusku očakávam revolúciu a prebudenie národa, lebo Putin sa odísť nechystá

Slovensko je siedmou krajinou, ktorú ukrajinský režisér, pôvodom z Krymu, od svojho septembrového prepustenia navštívil. V ruskom väzení strávil laureát Sacharovovej ceny vyše päť rokov. Podľa neho robí Európa pre Ukrajinu dosť: „Problémy doma sa musíme naučiť riešiť sami,“ povedal.

Ruský ekonóm s minimálnymi politickými skúsenosťami, ktorý celú dekádu pôsobil ako šéf Federálneho daňového úradu, je považovaný najmä za byrokrata. V zahraničí je navyše málo známy.

Mišustin hovorí, že jeho prioritou na čele ruskej vlády bude zvýšenie životných štandardov v krajine. Zamerať sa chce na digitalizáciu v ekonomickej oblasti, zlepšenie vývozu a rozvoj infraštruktúry. Posilňovať by chcel aj vzťahy so zahraničnými investormi.

Ruská ekonomika stále trpí aj pod tlakom európskych sankcií. Naposledy ich Únia predĺžila koncom minulého roka a platiť by mali minimálne do konca júla 2020.

Demisia nebola protestom

Demisia doterajšieho premiéra nemala byť vyjadrením nesúhlasu s navrhovanými reformami, ale skôr vytvorením priestoru na ich exekúciu, tvrdí Kremeľ.

Posilniť sa majú právomoci parlamentu, ktorý by mohol vyberať premiéra aj ministrov, no prezidentský mandát má ostať stále silný. Medzi plánmi je aj projekt stimulov pre národné projekty v hodnote vyše 373 miliárd eur, či dva sociálne balíčky v hodnote 5,8 a 7,2 miliardy eur, ktoré majú okrem iného podporiť aj rodiny s deťmi.

Hoci boli predstavené zmeny pomerne vágne, svetové médiá špekulujú o tom, že má ísť o zlomový moment. Vladimírovi Putinovi by tak mohli zabezpečiť moc aj po jeho štvrtom, a podľa platnej ústavy aj poslednom, funkčnom období. To sa končí v roku 2024. Už dnes je po Stalinovi Putin druhým najdlhšie vládnucim prezidentom federácie.

Rusko-ukrajinská dohoda znamená pre Slovensko istotu aj po dokončení nových plynovodov

Americké sankcie podľa Ruska dokončenie plynovodov Nord Stream 2 a Turkish Stream neohrozia.

Navrhované zmeny majú ešte schváliť obyvatelia referende. V Rusku sa naposledy referendum konalo v roku 1993. Práve vtedajšia reforma ústavy Borisa Jeľcina upravila v krajine politický systém na semiprezidentský, kde si výkonnú moc delia prezident a premiér, ktorého si vyberá samotná hlava štátu.

Blízky spolupracovník Vladimíra Putina Dmitrij Medvedev bol prezidentom v rokoch 2008 až 2012, kedy zasadol na premiérsku stoličku. V tom čase sa konštitučnou reformou zmenilo funkčné obdobie prezidenta zo štyroch na šesť rokov.

Prezident ako náhradu premiérskeho mandátu Medvedevovi navrhol, aby sa nateraz stal podpredsedom Bezpečnostného výboru krajiny. Na čele Rady je dnes prezident.