Slovensko si už európsku pohraničnú stráž „vie predstaviť“

TASR, AP Photo/Geert Vanden Wijngaert: Miroslav Lajčák a Péter Szijjártó v Bruseli

Európska komisia dnes predstavuje projekt vytvorenia európskeho zboru pohraničnej stráže.

Tieto bezpečnostné jednotky majú byť schopné okamžite zasiahnuť v tých členských štátoch, ktoré nie sú schopné dostatočne ochrániť vonkajšie hranice EÚ v krízových situáciách.

Tento už skôr avizovaný návrh naráža v niektorých členských štátoch na odmietavé reakcie. V októbri túto myšlienku odmietli ministri vnútra Slovenska aj Česka. Slovensko argumentovalo vlastnou schopnosťou ochrániť vonkajšiu hranicu EÚ.

(Čítajte:

Slovensko a česko nechcú európsku pohraničnú políciu)

Reakcia na Grécko

Európska komisia by chcela, aby rozhodnutie o nasadení európskeho zboru pohraničnej stráže mohlo byť prijaté aj bez súhlasu krajiny, na ktorej hraniciach by malo dôjsť k zásahu.

Ide o reakciu na situáciu v Grécku, ktoré nebolo schopné zastaviť tok stoviek tisícov utečencov, pričom grécka vláda donedávna ani nesúhlasila s prijatím pomoci od zvyšku EÚ.

Niektorí európski politici, vrátane slovenského premiéra hovorili o možnosti, aby Grécko nemalo opustilo schengenskú zónu.

(čítajte: Ako na fungujúci Schengen?)

Spoločný zbor na ochranu vonkajších hraníc EÚ by mohol zamedziť tomu, aby členské štáty zavádzali jednostranné hraničné kontroly a oslabovali tak schengenský systém.

Poľsko má stále problém

Agentúra Reuters uvádza, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko by tento návrh EK privítali. Iné štáty sa domnievajú, že táto iniciatíva zachádza príliš ďaleko a že zasahuje do vnútorných záležitostí jednotlivých členov EÚ.

Medzi krajiny, ktoré sa negatívne stavajú ku vzniku európskeho zboru pohraničnej stráže patrí aj Poľsko. Poľský šéf diplomacie Witold Waszczykowski upozornil, že by sa vytvorila inštitúcia, ktorá bude svojvoľne rozhodovať o opatreniach na hraniciach bez účasti dotknutého členského štátu EÚ.

Podľa Reuters existujú medzi diplomatmi EÚ aj názory, že pre lepšiu ochranu vonkajších hraníc únie postačia súčasné ustanovenia umožňujúce pozastavenie členstva v Schengene tým krajinám, ktoré nedostatočne chránia vonkajšie hranice schengenského priestoru.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov je možné kompromisné riešenie, podľa ktorého by velenie jednotlivých misií európskeho zboru pohraničnej stráže podliehalo veleniu štátu, na hraniciach ktorého sa bude zasahovať.

Slovensko si to "vie predstaviť" ale iba so súhlasom dotknutnej krajiny

Podľa slov ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka si aktuálne Slovensko vie predstaviť vznik spoločnej európskej pohraničnej stráže. Upozorňuje ale, že jej zásahy by len ťažko fungovali bez súhlasu krajiny, ktorej hranice treba chrániť. Šéf slovenskej diplomacie to povedal v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

"Samotnú myšlienku spoločných pohraničných síl podporujeme. Situácia s Gréckom a jeho neschopnosťou ochrániť vonkajšie hranice Schengenu poukazujú na to, že v prípade, ak má členská krajina problémy plniť si svoje povinnosti, tak by mala dostať pomoc od ostatných krajín. Ale neviem si predstaviť, že by sa to dialo proti vôli členských krajín," zhodnotil situáciu Lajčák.

Najnovšie nemá problém s vytvorením európskeho zboru pohraničnej stráže ani Praha. Potvrdil to v Bruseli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky Jakub Kulhánek. Novinárom pripomenul, že ČR od začiatku vypuknutia migračnej krízy zdôrazňuje potrebu posilnenia vonkajších hraníc únie "všetkými dostupnými prostriedkami".

„Tento návrh stojí za podrobnejšie zhodnotenie a je to niečo, s čím by sme sa mali v budúcnosti zaoberať," uviedol Kulhánek. Dodal, že z hľadiska záujmov ČR je kľúčové udržanie funkčnosti schengenského priestoru, čo implikuje potrebu efektívnej ochrany vonkajších hraníc únie.

Podľa jeho slov sa EÚ z hľadiska migračnej krízy ocitla v bezprecedentnej situácii, a preto musí zvažovať aj bezprecedentný postup, akým by bol zásah na hraniciach aj bez súhlasu krajiny, ktorej hranice sú nedostatočne chránené.

 EurActiv.sk/TASR