Summit V4 riešil aj potravinovú bezpečnosť, či Bielorusko

Spoločná tlačová konferencia po skončení summitu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka, Rakúska a Ukrajiny 15. februára 2011 v Bratislave. Na snímke vľavo nemecká kancelárka Angela Merkelová a vpravo premiérka SR Iveta Radičová. zdroj: TASR

Medzi pôvodné témy na prerokovanie sa počas summitu neočakávane, na žiadosť premiérky Ivety Radičovej, dostala aj otázka riešenia krízy a rastu cien potravín. „Chceme riešiť živé témy, živé problémy,“ uviedla premiérka a dodala: „Jednotlivé krajiny nie sú schopné vlastnými silami regulovať, ovplyvniť tento obrovský nárast a záťaž na občanov. Riešenie nie je možné nájsť na úrovni jednotlivých štátov.“. Podľa nej si preto problém vyžaduje celoeurópske riešenie a bude pravdepodobne témou na marcovom summite EÚ.

Radičová zároveň povedala, že občania nechápu, prečo sa Únia zaoberá takými otázkami ako sú záchranný mechanizmus, stabilizácia finančných trhov, či koordinácia hospodárskych politík a neuvedomujú si, že ich riešenie je predpokladom pre obnovu hospodárskeho rastu. „Preto chceme riešiť aj ich každodenné problémy,“ zdôraznila premiérka.

V oblasti energetiky sa krajiny strednej Európy zhodli na tom, že je potrebné diverzifikovať zdroje a modernizovať infraštruktúru. To sa odrazilo aj na záverečnej deklarácii, kde sa priamo uvádza, že členovia V4 budú „klásť silný dôraz na potrebu posilňovania európskej energetickej bezpečnosti rozširovaním regionálnej spolupráce V4 v rámci EÚ, diverzifikácie trás, zdrojov a dodávateľov energonosičov a rozvoja energetickej infraštruktúry, najmä realizáciou projektov severojužných plynárenských prepojení a modernizáciou ropovodných a elektroenergetických sietí“.

Ukrajinský premiér pri tejto príležitosti členské štáty Únie vyzval, aby sa podieľali na modernizácii plynovodov v ich krajine. Slovensko zároveň deklarovalo, že by sa v budúcnosti chcelo podieľať na projektoch výstavby plynovodov Nabucco a Južný tok.

Diverzifikácia a modernizácia

Dôležitosť diverzifikácie a využívania alternatívnych zdrojov energie najvyšším predstaviteľom pripomenulo aj hnutie Greenpeace, ktorého členovia prišli na miesto konania summitu v maskách a s rôznymi transparentmi. Ich hlavným cieľom bolo poukázať na to, aby boli krajiny V4 aktívnejšie v oblasti klimatických zmien a namiesto deklarovaného 20- percentného zníženia emisií do roku 2020 prijali ambicióznejší cieľ redukcie až o 30 percent. Tento krok by podľa nich pomohol zlepšiť nielen životné prostredie, ale aj hospodárstvo krajiny, keďže by sa tak znížila jeho energetická závislosť.

Zárukou vyššej energetickej bezpečnosti by však podľa premiérov zúčastnených krajín mala byť najmä solidarita. Tá bude zároveň dôležitá aj pri vyjednávaní nového rozpočtu Európskej únie, ktorý začne platiť už v roku 2014. Krajiny V4 sa chcú v tomto ohľade sústrediť najmä na prijatie „adresnej kohéznej politiky a reformovanej spoločnej politiky“. Jej predstavitelia už dávnejšie zdôraznili, že budú bojovať za zachovanie súčasnej výšky financovania regionálnej politiky, čo sa napokon premietlo aj do záverečnej deklarácie. Tam sa priamo uvádza, že „politiku súdržnosti považujeme za jeden z hlavných faktorov, ktorý prispieva k prekonávaniu existujúcich regionálnych rozdielov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Spoločne s podporou rozvoja vedy, výskumu a vzdelávania, stavia politika súdržnosti Úniu ako celok do silnejšej konkurenčnej pozície na svetovej scéne“.

Slovenská vláda pritom len pred niekoľkými dňami schválila presun 180 miliónov eur z operačných programov Vzdelávanie a Veda a výskum, ktoré mali slúžiť primárne na budovanie vedeckej infraštruktúry, na výstavbu diaľnic. Tento zámer si ešte vyžaduje odobrenie zo strany Komisie.

Premiéri sa dotkli aj otázky susedskej politiky EÚ a západného Balkánu. V tomto ohľade najviac rezonovala výzva na rešpektovanie ľudských práv a prepustenie politických väzňov v Bielorusku. Deklaráciu, kde najvyšší predstavitelia zúčastnených krajín označili bieloruské prezidentské voľby za „podvodné“ a potvrdili v nej „zákaz cestovania a zmrazenie majetku zo strany Európskej únie voči predstaviteľom Bieloruska zodpovedným za chybné voľby a za zásah proti občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii“ nepodpísala len Ukrajina. Tá má totiž s Bieloruskom ako so svojim susedom úzke vzťahy. „Lukašenkovi povieme všetko, čo si myslíme, pri rozhovore z očí do očí,“ uviedol Azarov pre denník Sme. Dodal, že po zavedení sankcií sa zároveň obmedzili možnosti komunikácie medzi Bruselom a Minskom, kde preto môže v súčasnosti Kyjev pôsobiť ako mediátor.

V4 oslávila 20 rokov

Summit V4 sa konal včera v Bratislave presne dvadsať rokov po tom, čo v severomaďarskom meste Visegrád vtedajší československý prezident Václav Havel, maďarský premiér József Antal a poľský prezident Lech Walesa položili základy k spolupráci v tomto regiónu. Hlavným cieľom bola pritom spolupráca pri prechode od totalitných režimov k integrácii do štruktúr NATO a EÚ. „Zaumienili ste si to ešte keď to nebolo realitou a svedomito ste to splnili,“ cituje Sme pochvalné slová Angely Merkelovej.

V súčasnosti je hrá V4 predovšetkým úlohu platformy pre spoluprácu pri presadzovaní spoločných priorít v rámci Európskej únie. Partneri sa zhodli, že najväčšou výhodou zoskupenia je práve koordinovanie spoločného postupu v rámci EÚ, vďaka ktorému majú štáty Vyšehradskej štvorky rovnaký počet hlasov ako Francúzsko a Nemecko.