Turecko a Arménsko sa dohodli. Nie však o Karabachu

Turecko a Arménsko podpísali 10. októbra v švajčiarskom Zürichu zmluvu, na základe ktorej obnovia štandardné diplomatické vzťahy ako i svoju spoločnú hranicu. Dohoda sa podpísala o tri hodiny neskôr, ako sa pôvodne plánovalo; meškanie spôsobili niektoré rôzne pohľady oboch krajín, ktoré sa snažila prekonať americká ministerka zahraničia Hillary Clinton.

Tureckí predstavitelia pre agentúru Reuters uviedli, že hlavnou témou, ktorá posunula oficiálny podpis dohody o tri hodiny, bola otázka o priamej zmienke situácie v Náhornom Karabachu. Nakoniec sa však obe strany dohodli, že sa k tomuto konfliktu počas podpisu oficiálne nevyjadria a táto téma nebude ani formálnou súčasťou dohody.

Dokument podpísali turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu a šéf arménskej diplomacie Esward Nalbandian. Dohodu sprostredkovala švajčiarska diplomacia a slávnostný podpis sa uskutočnil i za účasti Vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP Javiera Solanu, ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova a šéfa francúzskej diplomacie Bernarda Kouchnera.

Podpis dohody vychádza zo spoločného stanoviska z 1. septembra 2009, v ktorom sa obe krajiny zaviazali k snahe prekonať historické krivdy, otvoriť spoločnú hranicu a vytvárať vzťahy na základe štandardnej diplomacie.

Deň po podpise dohody sa objavil ďalší problém – turecký premiér Recep Tayip Erdogan vyhlásil, že Arménsko sa bude musieť stiahnuť z Náhorného Karabachu v Azerbajdžane, inak turecký parlament sobotnú dohodu neratifikuje.

"Turecko nemôže spraviť krok smerom k Arménsku, pokiaľ sa Arménsko nestiahne z azerbajdžanského územia [..] Keď sa táto otázka vyrieši, náš ľud a náš parlament bude mať pozitívnejší postoj k protokolu a procesu," uviedol predseda tureckej vlády na kongrese svojej strany v Ankare.

"Doručíme protokol parlamentu, ale parlament bude musieť prihliadať na podmienky medzi Azerbajdžanom a Arménskom, keď bude rozhodovať, či môžno protokol implementovať," vyhlásil Erdogan.

Dohodu musia ratifikovať obe strany. Ďalšou prekážkou môže byť opozícia zo strany nacionalistov – Turecko v dokumente uzná zavraždenie 1,5 mil. Arménov počas prvej svetovej vojny Ottomanskými jednotkami za genocídu.

"Turecká strana potrebuje hrať smerom k svojmu domácemu publiku. Erdogan a ďalší politickí hráči vyhlasujú takéto stanoviská často [..] Je faktom, že slová Karabach ani Azerbajdžan sa v podpísanom dokumente nenachádzajú," komentuje vyhlásenia tureckého premiéra Alexander Iskandaryan, riaditeľ Caucasus Media Institute v Jerevane.

Turecko zatvorilo hranicu s Arménskom v roku 1993 na podporu Azerbajdžanu, ktorý začal strácať kontrolu nad konfliktom s arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu.

"Normalizácia vzťahov medzi Tureckom a Arménskom pred stiahnutím sa arménskych vojakov z okupovaného azerbajdžanského územia je v rozpore s národnými záujmami Azerbajdžanu," reagoval v nedeľu azerbajdžanský minister zahraničia na podpis dohody. Takýto postup by podľa neho mohol "vrhnúť tieň na bratské vzťahy medzi Azerbajdžanom a Tureckom", ktoré majú svoje korene v histórii.

Ruská federácia dohodu víta a bude podporovať jej napĺňanie v praxi, uviedol ruský minister Lavrov. "Podstatou dokumentu je znak, že obe krajiny si budú plniť svoje úlohy [..] Žiaden z krokov nemožno interpretovať ako poškodenie niektorej z tretích strán," doplnil.

Ak sa dohoda ratifikuje a začne sa uplatňovať, posilní sa diplomatické postavenie Turecka na Južnom Kaukaze, ktorý je tranzitným koridorom energetických surovín dovážaných do krajín EÚ.

EurActiv/Reuters