Ukrajina: Protiruské sankcie musia pokračovať

(zdroj: UNICEF Ukraine/Flickr)

Na včerajšom stretnutí s novinármi v Kyjeve hovorili ukrajinskí predstavitelia o tom, ako Rusko destabilizuje východ krajiny i celú Európsku úniu.

Ukrajinci uviedli, že minuloročná dohoda z Minska nefunguje, no nové rokovania s Ruskom neplánujú. „Ani jedno ustanovenie minskej dohody nefunguje,“ povedal námestník ministra obrany Igor Dolgov.

Dolgov i ostatní ukrajinskí úradníci trvdia, že môžu západným spojencom výrazne pômocť s pochopením hybridnej vojny. Podľa Dolgova dochádza denne k prestrelkám, ktoré si vyžiadajú ľudské životy. Nedodržiavajú sa ani ďalšie súčasti dohody, akými sú výmena zajatcov či odmínovanie uzemí. To je pritom naviazané aj na základné služby, vrátane dodávok vody na územie kontrolované separatistami.

Regionálne voľby v nedohľadne

Minská dohoda počíta s politickou decentralizáciou a regionálnymi voľbami v Doneckej a Luhanskej oblasti. Decentralizáciu schválil parlament v septembri, no voľby nebudú podľa Dolgova možné, kým nedôjde k zastaveniu paľby. Východná hranica s Ruskom ostáva naďalej otvorená a separatisti sa tak môžu nanovo vyzbrojovať.

Na východe údajne pôsobia 2 proruské armádne zbory so 40 tísic vojakmi, pričom 7 tisíc z nich sú priamo vojaci ruskej armády. „Majú asi 500 tankov, 750 obrnených vozidiel a vyše tisíc kusov artilérie. Je to viac, než majú niektoré armády členských krajín NATO,“ povedal Dolgov.

„Bezpečnosť, ktorú sme spoločne budovali, je v dôsledku agresie Ruskej federácie úplne zničená. Niektoré členské štáty NATO preto prijímajú nové vojenské doktríny. Zmenila sa najmä bezpečnostná situácia v Čiernom mori,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva obrany s dovetkom, že Ukrajina sa nebude snažiť vyrovnať ruskej námornej presile.

Dopad na Európsku úniu

Oleksandr Lytvinenko, ktorý je druhým najvyšším predstaviteľom Národnej bezpečnostnej a obrannej rady Ukrajiny, uviedol, že si v tejto situácii nevie predstaviť zrušenie západných sankcií voči Rusku.

Ruské pôsobenie v Sýrii podľa Lytvinenka prispieva k utečeneckej kríze, ktorej musí EÚ čeliť: „Ak sa pozriete na ruské letecké útoky, tak 80 % z nich mieri na infraštruktúru, nie na vojenské základne, nie na jednotky, no na infraštruktúru potrebnú ku každodennému životu.“

Ukrajinskí politici hľadajú v súčasnosti riešenie, ako sa vysporiadať s ruskou infiltráciou verejného priestoru. Podľa ich údajov spravujú ruské tajné služby 10-15 miliónov falošných zahraničných profilov na sociálnych sieťach.