Utečenci stále prúdia najmä cez západný Balkán

(zdroj. TASR/AP Photo)

Do Grécka prišlo len za tento rok už vyše pol milióna migrantov. Desiatky tisíc z nich sa následne presunuli do Rakúska, Nemecka a Švédska. Ďalšie stovky tisíc čakajú v Turecku, zatiaľ čo európske vlády rozmýšľajú, ako ich zastaviť.

Podľa najnovších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je zďaleka najpopulárnejšou vstupnou bránou do Európy západný Balkán. Podľa údajov z minulého týždňa zo 643 tisíc migrantov, ktorí prekročili Stredozemné more, do Grécka vstúpilo 502 tisíc. Cestu zo severnej Afriky do Talianska si zvolila iba pätina utečencov.

V utorok čakalo na gréckych ostrovoch na registráciu a následný presun na pevninskú časť krajiny 27 tisíc žiadateľov o azyl. Ich príchod zrejme urýchlila blížiaca sa zima a obavy z uzatvárania hraníc.

UNCHR dodalo, že 64 % žiadateľov boli Sýrčania, 22 % Afganci a 7 % Iračania. Počet mužov klesol z 80 % na 62 %, žien je približne 14 % a detí 22 %.

Integrácia

Po príchode do Rakúska sa tamojšie úrady snažia utečencov čo najrýchlejšie integrovať. V priebehu niekoľkých týždňov by na tento účel mala byť pripravený nový „sprievodca etiketou“, ktorý žiadateľov upozorní na základné črty európskej spoločnosti. Jeho vydanie ohlásila rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitner na konferencii Rady Európy v Sarajeve.

Keďže utečenci pochádzajú z rozličných kultúr, tak by mali získať vedomosti o základoch, na ktorých stojí tunajšia spoločnosť. Po tom, čo ich začnú rešpektovať, môže začať skutočná integrácia.

Ministerka povedala, že je neakceptovateľné, aby niektorí muži neuznávali autoritu policajtky iba preto, že je žena: „Náboženstvo nesmie byť nadradené právu krajiny a slúžiť na radikalizáciu ľudí.“ Príručka nemá byť určená iba pre novoprichádzajúcich. Aj po mnohých rokoch žitia v Rakúsku zostávajú rodiny, ktoré svojim dcéram upierajú prístup ku vzdelaniu na základe zastaraných hodnôt.

Sprísňovanie azylového práva

Po zriadení tzv. hotspotov v oblastiach, kam prúdi najviac migrantov, sa diery v azylovom práve postupne uťahujú. Nemecko prijalo prísnejšie pravidlá minulý mesiac, Švédsko podobný postup zvažuje. Rakúšania tiež pripravujú nové podmienky, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v polovici novembra.

Kľúčovým bodom novej legislatívy je skrátenie doby posúdenia štatútu azylanta z piatich rokov na tri. Vicekancelár Reinhold Mitterlehner verí, že to vyšle signál, že existujú limity, ktoré budú čoskoro vyčerpané.

Volanie po spoločnom azylovom pláne

Kritika voči úradom prúdi z viacerých strán, od opozície až po niektoré mimovládky. Výčitky smerujú k byrokratickým nákladom a k ťažkostiam s integráciou. Predstavitelia rakúskych regiónov žiadajú okrem nových pravidiel aj finančnú pomoc z Viedne. Strana zelených najnovšie prišla s predstavou, že krajina by mala azylovú politiku týkajúcu sa balkánskej cesty migrantov koordinovať s Nemeckom a so Švédskom.