Diskusia – Vojna proti teroru 10 rokov po 9/11

zdroj: flickr

Po 11. septembri 2001 sa podľa štátneho tajomníka Ministerstva obrany Róberta Ondrejcsáka zmenila v prvom rade percepcia terorizmu. Okrem analytikov a akademikov sa ním začali zaoberať aj politici a verejnosť.

Zároveň si podľa neho západné krajiny uvedomili, že terorizmus má potenciál spôsobiť škody na strategickej úrovni. Hoci bola na prípravu útokov z 11. septembra vynaložená relatívne malá suma, spôsobili miliardové škody. Tretím aspektom je podľa Ondrejscáka, že Spojené štáty už neboli ochotné akceptovať riziko opakovania takýchto útokov. „Nikto by pred 11. septembrom nebol ochotný kvôli teroristom začať vojenskú kampaň niekde na druhom konci sveta.“ To sa zmenilo, konštatuje.

Dnes je terorizmus oveľa citlivejšia téma, myslí si. “Mnohé krajiny potom prispôsobili svoju bezpečnostnú politiku tej, ktorú začala zastávať USA. Nehovorí sa už až tak o Balkáne, ale skôr o vzdialenejších regiónoch, ako Afganistan“, povedal Ondrejcsák.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného bolo jedným z hlavných dôsledkov prehodnotenie práce informačných služieb, ich výkonu a toku informácii. Poukázal tiež na fakt, že Bin Ládin a jeho na newyorských útokoch zarobili, pretože kalkulovali s tým, aký bude mať ich útok vplyv na burzy. „Teroristické činy majú aj ekonomický cieľ, ktorý nie je sekundárny, ale je jeho integrálnou súčasťou. Teror je pre niekoho biznis“, hovorí Žitný.

Dnešný moslimský terorizmus sa podľa neho dá prirovnať ku kresťanským križiackym výpravám zo stredoveku. „Moslimský svet je zaostalý a nevie sa z pozviechať. Útoky sú akousi snahou kompenzovať zaostalosť moslimského sveta voči západnej vyspelosti. Pri križiackych výpravách to bolo naopak. Európa bola zaostalá a arabský svet bol vzdelaný a vyspelý. Kristov hrob bola zámienka.“

Do budúcnosti sa podľa neho dá očakávať, že teroristi sa pokúsia o získanie biologických a atómových zbraní a nimi budú chcieť spôsobiť ešte väčšie škody.

Podľa Žitného došlo k obmedzeniu osobnej slobody obyvateľstva, úrady získali väčšie právomoci na monitorovanie obyvateľstva. Okrem toho rôzne prípady resp. omyly ukázali, ako sa spravodajské služby môžu pomýliť.

Vo Veľkej Británii sa podľa Žitného zistilo, že mnohí policajti inklinujú k názorom extrémnej pravice. Domnieva sa, že Slovensko podobný problém tiež neobchádza. Kritizuje kvalitu slovenských spravodajských a bezpečnostných útvarov, okrem vojenských. Predovšetkým mu prekáža strata odbornosti, ku ktorej dochádza výmenou manažmentu po každých voľbách. „Prerušuje sa tak prax, znalosti, odbornosť sa stráca. Zamestnanci vedia, že nebudú ohodnotení podľa svojej práce ale podľa volieb.“

Róbert Ondrejcsák k otázke, prečo sa investujú peniaze na boj v Afganistane, keď sa vie, že výcvikové tábory teroristov sú v Pakistane. 

Je Slovensko po 11. septembri a vstupe do NATO atraktívnejším cieľom?

Podľa štátneho tajomníka nie sme pre teroristov primárny cieľ. „Teroristi ak identifikujú, že u nás sa dá niečo spáchať ľahšie, tak to využijú. Ale zase im ide aj o „PR“. Ak sa niečo stane na Slovensku, tak to nebude až tak zaujímavé z hľadiska „PR“ ako keď sa to stane v Británii, či Španielsku. Na druhej strane, nezáleží veľmi na tom, či sme alebo nie sme v NATO. Sme európska krajina, ktorá má nejaké európske hodnoty. Okrem toho môže Slovensko slúžiť ako logistická základňa, kde sa veci plánujú. Tu sa lepšie veci skryjú.“

Pred mnohými rokmi bola identifikovaná skupina operujúca v trojuholníku Bratislava- Budapešť- Viedeň, centrum tento skupiny bolo v Leviciach, hovorí Žitný. „Najprv som to nechápal, ale potom som si to spojil  – jednak je tam jadrová elektráreň a druhý, že tam bola istá moslimská skupina. Skupina sa na Slovenku zaoberala zberom strategických dokumentov, podkladov, máp k železničným uzlom, energetickým zariadeniam a nákup zbraní na čiernom trhu. Informáciu potom dostal Slovenská informačná služba a predpokladám, že aj spojenci, čo sa stalo ďalej som už neskúmala ale odohralo sa to približne v roku 2003-2004“.  

 

Pokiaľ ide o hodnotenie protiteroristických politík, Milan Žitný si štatisticky nevie predstaviť vyhodnotenie v Európe prijatých bezpečnostných opatrení. Niektoré informácie síce boli verejne prístupné, napríklad o tom, že britská spravodajská komunita dokázala niekoľko takýchto útokov eliminovať v zárodku alebo tesne pred realizáciou. Inak sú to podľa neho ale veci, o ktorých nikto nebude hovoriť a akákoľvek informácia by mohla ohroziť ľudí v teréne. „Môžeme len cynicky hovoriť o tom, že počet obetí v Európe je veľmi nízky“, uzavrel Žitný.