Vypĺňanie prázdneho priestoru: Strategická komunikácia po slovensky

J. Duvet, Pád Babylonu, príklad umeleckého prejavu horror vacui. [Wikimedia Commons]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Štvrťstoročie zahraničnej a európskej politiky Slovenska

Strategická komunikácia je dáždnikom verejnej diplomacie a platí to aj v slovenských pomeroch.  Premyslené, celistvé a jasné informácie, ktoré sú odovzdávané občanom, sú súčasne významnou úlohou, ako aj dôkazom dobrej správy vecí verejných.

Verejná diplomacia ostáva na Slovensku dlhodobým procesom komunikácie nielen so zahraničím, ale aj s domácou verejnosťou. Kým na medzinárodnom poli je jej cieľom šíriť dobré meno krajiny, doma je jej úlohou konkretizovať a vysvetľovať hodnoty vlastnej zahraničnej politiky. Tie sa ale počas posledného štvrťstoročia výrazne menili.

Najmä informovanie o slovenskej aktivite v zahraničí a strategických rozhodnutiach patrí v súčasnosti medzi základné funkcie strategickej komunikácie aj slovenského rezortu diplomacie. Na zmenu celkového bezpečnostného prostredia vo svete, ale aj v Európe reagovalo – hoci s istým časovým odstupom – aj ministerstvo.

V roku 2017 vznikol na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí samostatný odbor, ktorý na príklade iných európskych krajín mal za úlohu najmä konzistentne komunikovať hodnoty a dôvody angažovania sa v zahraničnom priestore. Úlohou tohto tímu však nebolo odhaľovanie dezinformácií, čo mu niektorí experti vyčítali.

Súčasný riaditeľ odboru Miroslav Wlachovský vidí jeho poslanie najmä vo vypĺňaní priestoru, kde platí horror vacui – ak by sme ho nevypĺňali my, budú ho vypĺňať iní.

Štvrťstoročie zahraničnej a európskej politiky Slovenska

ŠPECIÁL/ Počas jubilejného „osmičkového” roka oslavuje svoje 25. výročie aj slovenská diplomacia a samostatná zahraničná politika.

Chýba komunikácia dopadov

V predvstupovom období do európskych a severoatlantických štruktúr bola súčasťou stratégie v komunikácii zahraničnej politiky smerom dovnútra najmä informovanie o pozitívnych vplyvoch, ktoré integrácie prinesú.

„Naša komunikácia bola o tom, prečo chceme vstúpiť do štruktúr a aký prínos pre Slovensko potenciálne predstavujú. Odkedy sme sa stali členmi paradoxne ochabla,“ hovorí Miroslav Wlachovský. Podľa neho sa ale spomalenie toku týchto normatívov odráža „vo veľkosti podpory pre naše členstvo i v jej štruktúre“.

„Medzičasom dorástla nová generácia, a preto potrebujeme adresne komunikovať konkrétne dopady nášho členstva pre občana, mesto, región a štát,“ vysvetľuje Wlachovský.

Nemyslí si, že bolo úplne správne výhody členstva pred vstupom aj po ňom prezentovať v prvom rade prostredníctvom potenciálnych benefitov – najprv ekonomických, neskôr eurofondových. „Jednak sa tak nastavili príliš vysoko očakávania ako rýchlo sa dokážeme vyrovnávať v životnej úrovni starším členským štátom, a na druhej strane redukovať problematiku EÚ na čisto ekonomické dopady. Častokrát doslova „kupecké počty“: má dať-dal, zisk-strata, považujem za nevhodné až nebezpečné,“ dopĺňa.

Slovensko je kyberbezpečnostnou špičkou, tvrdí estónsky rebríček

V Indexe národnej kybernetickej bezpečnosti, ktorú pred nedávnom zverejnil estónsky think-tank eGA, excelovalo na prvej priečke spomedzi 63 zúčastnených krajín Slovensko.

Strategická komunikácia sa v minulom roku dostala do viacerých strategických dokumentov, čo za pozitívne považuje aj Miroslav Mizera, poradca štátneho tajomníka ministerstva obrany a expert na strategickú komunikáciu. „Konkrétne formulácie môžu byť vzorom aj pre iné krajiny, ktoré zvažujú prijatie alebo aktualizáciu národných strategických dokumentov,“ dodáva.

Kiska: Dajme šancu ľuďom, aby rozumeli

O posilnení „dôrazu na to, čomu hovoríme verejná diplomacia, alebo správnejšie, strategická komunikácia,“ hovoril počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky za rok 2016 pred rokom aj prezident Andrej Kiska. Rezort diplomacie vtedy vyzval, aby hral „významnú úlohu aj smerom dovnútra krajiny“.

„Politici, médiá aj zainteresovaná verejnosť potrebujú pravidelné a kvalitné informácie, inak sa nám úroveň verejnej diskusie nepodarí zlepšiť. Zahraničná a európska politika sa znovu stáva strategicky dôležitou otázkou, ktorá rozhodne o tom, ako budeme žiť. Dajme šancu ľuďom, aby jej rozumeli,“ uviedol prezident.

Žiadna environmentálna stratégia je lepšia ako zlá

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001 obsahovala dve bezprecedentné požiadavky. Ani jedna sa nerealizuje.

Podľa Miroslava Mizeru je v súčasnosti na Slovensku strategická komunikácia vnímaná zatiaľ len ako komunikačný nástroj. „Myslím si, že sme pri plánovaní a implementácii strategickej komunikácie stále na začiatku – ako samostatnej politiky so svojimi naratívmi, cieľmi, aktérmi a prostriedkami, ktorá by mala byť v ideálnom prípade riadená a formovaná vládou,“ tvrdí Mizera.

Upozorňuje najmä na nedostatok odborníkov v tejto sfére, ktorých nemá štátna a verejná správa k dispozícii, ako aj na akési „spoliehanie sa na spoluprácu s neštátnou sférou“.

„Vytvorenie inštitucionalizovaných organizačných jednotiek, napríklad po vzore Oddelenia strategickej komunikácie rezortu diplomacie, prípadne vytvorenie špecializovaných pozícií odborníkov, alebo formalizovaných či neformálnych pracovných skupín na strategickú komunikáciu na rezortoch by mohlo byť súčasťou riešenia tejto problematiky,“ myslí si Miroslav Mizera. (Názory experta nereprezentujú oficiálne stanovisko Ministerstva obrany, pozn. ed.)

Macron ide bojovať proti ruským „fake news“, predbehol Komisiu

Vo Francúzsku sa chcú zamerať na sponzorovaný obsah a väčšie zapojenie súdov. Strategický dokument Európskej komisie zatiaľ prechádza verejným pripomienkovaním.

Mizera, Wlachovský ale aj ďalší medzinárodní experti sa zhodujú na tom, že základom dlhodobej, dôveryhodnej a udržateľnej komunikácie o zahraničnej politike krajiny je vypĺňanie priestoru pravdivými informáciami.

„Omnoho viac by sme sa mali sústreďovať na to, čo naše činy komunikujú, ako na spôsoby našej komunikácie,“ pripomína slová amerického admirála Mikea Mullena z roku 2009 Miroslav Mizera.