Zavedie EÚ opäť víza pre západný Balkán?

zdroj: euractiv.com

Najmä z Nemecka sa v poslednej dobe ozývajú hlasy volajúce po obmedzení prílevu migrantov z balkánskych krajín. Medzi navrhovanými opatreniami sa spomína sprísnenie readmisnej politiky či pridanie týchto krajín na zoznam takzvaných bezpečných krajín pôvodu. Polemizuje sa však aj s možnosťou znovuzavedenia vízovej povinnosti pre západobalkánske štáty.

Srbsko, Čierna hora a Macedónsko získali bezvízový styk v decembri 2009. O necelý rok, v novembri 2010, sa tento rozšíril aj na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu.

Krátko po zrušení víz však európske krajiny zaznamenali nárast často neopodstatnených žiadostí o azyl práve od občanov týchto balkánskych štátov. Zjednodušenie cestovania do západnej Európy sa však zneužíva aj inými spôsobmi. Dochádza k prekročeniu povolenej doby pobytu na území EÚ, čím sa Balkánci stávajú nelegálnymi imigrantmi. Taktiež najmä Albánci často cestujú na falošné doklady alebo falšujú colné pečiatky s dátumom vstupu či odchodu z územia EÚ, aby zakryli presiahnutie povolenej doby pobytu.

EÚ povzbudzuje balkánske štáty v zavádzaní opatrení, ktoré budú brániť zneužívaniu bezvízového styku, a pravidelne ich monitoruje.

Problematické je aj Kosovo. Kosovčania majú ako jediní zo západného Balkánu vízovú povinnosť pre cestovanie do EÚ. Podľa európskej agentúry FRONTEX, v roku 2014 doposiaľ nevídané množstvo Kosovčanov prekročilo srbsko-maďarské hranice ilegálne.

Komisia s Kosovom naďalej vedie rokovania o zrušení víz. Počty Kosovčanov, ktorí emigrujú sa však najprv musia znížiť. Kosovská vláda bude musieť nájsť spôsob, ako svojich občanov odradiť od toho, aby z krajiny odchádzali.

Zoznamy bezpečných krajín

V Nemecku za prvých šesť mesiacov tohto roka tvorili Kosovčania 28 % žiadateľov o azyl, druhú najpočetnejšiu skupinu po Sýrčanoch (32 %). Nasledovali Albánci (13 %) a Srbi (6 %).

Počet schválených žiadostí občanov balkánskych štátov je však nízky. Prispelo k tomu aj zaradenie Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Srbska na zoznam bezpečných krajín pôvodu v decembri minulého roka.

Zaradenie na tento zoznam znamená, že pre žiadateľa z takejto krajiny je oveľa ťažšie preukázať, že má opodstatnený nárok na udelenie azylu. Pri týchto krajinách sa nepredpokladá, že v nich čelil politickému, náboženskému alebo etnickému prenasledovaniu.

V súčasnosti nemeckí socialisti aj kresťanskí demokrati navrhujú, aby sa na zoznam pridali Albánsko, Čierna Hora a Kosovo.

Najmä vo vzťahu ku Kosovu ľudskoprávne organizácie kritizujú tento krok. Argumentujú, že Kosovo ani nie je všeobecne uznané za štát. Viaceré balkánske štáty majú tiež zle fungujúci súdny systém, ktorého reforma je podmienkou vstupu do EÚ, a preto ich nie je možné označiť za bezpečné.

Balkán už aj tranzitným regiónom

Tento problém je potrebné vnímať aj v kontexte súčasnej migračnej krízy, ktorej čelí Európa ako taká. Balkánske krajiny už niekoľko rokov nie sú iba zdrojovými krajinami imigrantov. Stali sa aj tranzitnými.

Cez Balkán do Európy smerujú migranti zo Sýrie, Afganistanu, Pakistanu, ale aj zo subsaharskej Afriky. Prichádzajú z Turecka cez Bulharsko a Grécko. Následnej pokračujú, často cez Srbsko, do Maďarska a ďalej do EÚ.

V dôsledku momentálnej situácie hrozí nemeckému azylovému systému preťaženie. Personál federálneho migračného úradu nestačí vybavovať množstvo žiadostí. Kapacity záchytných centier pre čakajúcich žiadateľov o azyl sa tiež rýchlo zmenšujú.

Dočasné zavedenie víz

EÚ v septembri 2013 vytvorila mechanizmus na prevenciu zneužívania bezvízového styku a vysporiadanie sa s núdzovými situáciami v oblasti migrácie. Na základe žiadosti členského štátu môže Komisia po vyhodnotení situácie dočasne pozastaviť bezvízový styk.

Núdzovou situáciou je aj náhly nárast nelegálnej migrácie alebo neodôvodnených žiadostí o azyl. Mechanizmus sa môže uplatniť voči ktorejkoľvek tretej krajine, ktorá má s EÚ bezvízový styk. Netýka sa teda iba západného Balkánu.

Kritici upozorňujú na to, že tento krok by bol iba uvoľnením politického tlaku. Balkánci, ktorí by inak žiadali o azyl, dostanú na nejaký čas víza. Krátkodobo to odľahčí azylovú procedúru, no nevyrieši to ilegálne zotrvanie na území EÚ.

Predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so Srbskom, slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EPP), pre belehradské noviny Večernje Novosti povedal, že Európska únia nechce znovu zaviesť víza pre občanov zo Srbska a ďalších západobalkánskych krajín.

Naliehal však na tieto štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách pre znížene prílevu žiadateľov o azyl z balkánskych štátov v západnej Európe.

„Existuje silná politická vôľa vyhnúť sa znovuzavedeniu víz, lebo toto opatrenie by bolo pokladané za krok späť,“ vyhlásil Kukan.