Ako dosiahnuť mier po porážke Islamského štátu?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Irak, Bagdad, ISIS

(zdroj: DVIDSHUB/Flickr)

Islamský štát je na ústupe. Vďaka vojenskej ofenzíve medzinárodnej koalície pod vedením Spojených štátov stratila organizácia kontrolu nad veľkou časťou územia a prišla o tisíce bojovníkov.

S blížiacou sa porážkou Islamského štátu nastáva fáza znovuzavedenia politického poriadku.

Potenciál pre obnovenie konfliktov v Iraku a Líbyi umocňujú svojimi mocenskými chúťkami najrôznejšie politické a ozbrojené frakcie a skupiny. Európska únia nemôže ignorovať nebezpečenstvo pokračujúcej nestability a extrémizmu neďaleko svojich hraníc, a tak musí vynaložiť úsilie a prispieť k zaisteniu bezpečnosti a stability.

Únia síce nebude najdôležitejším aktérom ďalšej etapy diania v Iraku, no jej členské štáty by mali vynaložiť snahu prispieť k okamžitej a dlhodobej stabilizácii krajiny navrhnutím inkluzívnej politickej cesty.

Únia by mala zmeniť spôsob pomoci z humanitárnej na podporu ekonomického rozvoja so zameraním na tvorbu pracovných miest najmä pre mladú populáciu, a zabrániť tak jej radikalizácii.

EÚ by tiež mala asistovať irackej vláde pri politike decentralizácie, ktorá má za cieľ priniesť väčšie právomoci do irackých provincií. Únia by taktiež mala prispieť k profesionalizácii bezpečnostného aparátu, ktorý by potom dokázal predchádzať teroristickým útokom a zvýšiť tak dôveru verejnosti voči bezpečnostným zložkám.

V Líbyi môže EÚ zohrať ešte dôležitejšiu úlohu. Cieľom by malo byť dosiahnutie hospodárskeho plánu, ktorý by zabránil humanitárnej kríze a kolapsu líbyjských inštitúcií. Najskôr ale Únia musí usilovať o posilnenie politickej koalície podporujúcej legitímnu vládu v Tripolise. Pevná vláda by následne iniciovala decentralizáciu za finančného prispenia a technickej expertízy zo strany únie.

Ďalej by sa mali členské štáty pokúsiť sprostredkovať takú dohodu medzi súperiacimi stranami, ktorá by sa opierala o vojenský federalizmus medzi jednotlivými regiónmi a prinášala spoločný záväzok vytvoriť zodpovedné bezpečnostní jednotky.

Tesne pred porážkou Islamského štátu je treba uprieť pozornosť na potláčanie extrémizmu, ktorý dal vzniknúť práve takýmto organizáciám. Skúsenosti z invázie do Iraku v roku 2003 a intervencia v Líbyi v roku 2011 dokazujú, že politický proces musia v danej krajine prevziať za vlastný.

EÚ ale aj tak nesmie rezignovať na svoju angažovanosť v týchto krajinách a jej stratégia by sa mala riadiť štyrmi hlavnými princípmi: tvoriť politické a spoločenské koalície, udržať vojenskú angažovanosť, zaviazať sa k dlhodobej stabilizácii a stanoviť a hájiť záujmy EÚ

 

Celé znenie komentára v angličtine nájdete na tejto linke.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty.