Drobiace sa piliere Západu na Strednom východe

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Daniel Korski je popredný odborník na politickú situáciu. Pracuje v European Council on Foreign Relations.

Tri piliere, na ktorých stál vplyv Západu voči Blízkemu východu- teda silná vojenská prítomnosť, obchodné väzby a reťazec štátov závislých na dolári- sa rúca. V dôsledku toho je možné, že Blízky východ, ktorý sa vynorí v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, bude pre Západ oveľa ťažšie ovplyvniteľný.

Prvý pilier- vojenská prítomnosť- siaha do obdobia francúzskej a britskej okupácie niektorých častí Osmanskej ríše po prvej svetovej vojny a posilnili ho vojenské väzby, ktoré tu počas studenej vojny nadviazali Spojené štáty a Sovietsky zväz. V roku 1955 bol Západ dokonca tak silný, že pozoruhodným spôsobom spojil Turecko, Irak, Irán a Pakistan do svojho kruhu západoázijskej obdoby NATO známej ako „Bagdadský pakt“.

Taktiež jomkippurská vojna v roku 1973 bola pekným príkladom západného a sovietskeho vojenského vplyvu. Egyptská armáda odpaľovala československé rakety ráže 130 mm, zatiaľ čo sýrske migy bojovali nad Golanskými výšinami s izraelskými skyhawkami. Americký a sovietsky vplyv sa však neobmedzoval len na bojové pole, keďže obe krajiny dávali svoju prítomnosť pocítiť tiež vysoko v štruktúrach velenia. Počas studenej vojny zasa vojenské inštalácie v Perzskom zálive chránili dodávky ropy Západu a odrážali baasistický Irák aj Irán ajatolláha Rúholláha Chomejního od uchvátenia drahocenných ropných vrtov, či priškrtenia exportných trás.

Tento vojenský pilier však vytrvalo erodoval. Jedným z prvých príznakov bol neúspech operácie „Orlí pazúr“ na záchranu amerických rukojemníkov v Iráne v roku 1980. Ďalšia prasklina sa objavila v roku 1983 v podobe útoku Hizballáhu na kasárne americkej námornej pechoty v Bejrúte, čo vyvolalo náhly odchod USA z Libanonu. Po invázii do Iraku v roku 2003 sa americké jednotky stiahli aj zo Saudskej Arábie a zistili, že ich konvenčná vojenská sila sa nemusí nutne pretaviť na vplyv v dotyčnom mieste.

Rovnako druhý pilier blízkovýchodnej úlohy Západu- teda komerčné väzby- zoslabol. Spojené štáty bývali hlavným obchodným partnerom štátov v Perzskom zálive, ale to sa zmenilo. V roku 2009 exportovala Saudská Arábia 57 percent svojej produkcie surovej ropy na Ďaleký východ a len 14 percent do USA. V reakcii na tento posun uskutočňuje kráľ Abdalláh od roku 2005 politiku orientácie na Východ, čoho výsledkom je obchod v hodnote prevyšujúcej 60 miliárd dolárov.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tejto linke.