Kosovo – výzvy pre Slovenskú republiku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Bez ohľadu na to, akú podobu bude mať konečný štatút Kosova, už dnes je možné konštatovať, že tento štatút bude iný ako ten, ktorý malo Kosovo v poslednom desaťročí minulého storočia. Tým, že Kosovo prechádza a naďalej bude prechádzať dynamickým vývojom, bude potrebné prispôsobovať aj nástroje, stratégie a postupy s cieľom v čo možno najväčšej miere tento vývoj reflektovať.

Slovensko ako štát s tradičnými väzbami na Balkán je aktívne v mnohých oblastiach obnovy Kosova. Jednou z najviditeľnejších je angažovanosť slovenského kontingentu v mnohonárodných silách KFOR. Dlhodobým cieľom zainteresovania sa SR v operáciách medzinárodného krízového manažmentu je účasť vo veľmi malom počte (2 maximálne 3) dominantných operácií, avšak s čo možno najkomplexnejším príspevkom, ideálne organickou jednotkou. Je pravdou, že slovenská jednotka sa svojou skladbou aj funkciami, ktoré vykonáva, najviac približuje predstave organickej jednotky práve v KFOR. Pri zmene štruktúry a poslania KFOR v budúcnosti je ale nutné očakávať, že nie všetky spôsobilosti budú žiadané a využiteľné. V súvislosti s nevyhnutnými krokmi, ktoré budú musieť mnohonárodné sily v blízkej budúcnosti podstúpiť, bude aj SR musieť prehodnotiť svoje vojenské zastúpenie v regióne. V tejto súvislosti možno predpokladať dve základné tendencie, ktoré sú vzájomne previazané – zmena charakteru jednotiek KFOR, čo sa vykonávaných úloh a spôsobilostí týka (s alebo bez potreby redukcie počtov príslušníkov KFOR) a/alebo redukcia počtov síl vzhľadom na preberanie zodpovednosti za udržiavanie bezpečnosti lokálnymi kosovskými bezpečnostnými štruktúrami. V prípade redukcie počtov KFOR je oprávnené očakávať zvýšenú požiadavku na príspevok do civilnej a potenciálne aj vojenskej misie EÚ.


Dokončenie, ako aj úplný text analýzy v slovenskom jazyku nájdete na tejto linke.