Najuznávanejší experti na medzinárodnú bezpečnosť spojili sily pre Strategické hodnotenie obrany

Komerčný obsah

Minulý týždeň sa uskutočnil unikátny 6. ročník Bratislavského globálneho bezpečnostného fóra GLOBSEC. Z pohľadu domácej bezpečnosti je skvelé, že okrem najširšieho spektra tém medzinárodnej bezpečnosti a zahraničnej politiky toto ambiciózne stredoeurópske fórum poskytlo široký priestor na diskusiu o najvýznamnejšej domácej iniciatíve v oblasti bezpečnosti za posledné roky, ktorým Strategické hodnotenie obrany SR nepochybne je. Okrem štyroch bilaterálnych stretnutí na vysokej politickej úrovni, tlačových konferencií a nočnej diskusie o hodnotení slovenskej obrany, tak bola v rámci najvýznamnejšieho stredoeurópskeho fóra predstavená aj Konzultačná rada k Strategickému hodnoteniu obrany SR.

Jej členmi sú dnes uznávaní experti a diplomati, ktorí ako nestranníci prijali ponuku spolupracovať s MO SR na dlhodobej vízii rozvoja rezortu a ozbrojených síl do budúcnosti. „7 statočných“: Róbert Ondrejcsák, Rastislav Káčer, Martin Bútora, Tomáš Valášek, Jozef Bátora, Peter Terem a Radovan Geist sa teda 3. marca stretlo na najvýznamnejšom stredoeurópskom bezpečnostnom fóre, aby s novinármi diskutovalo o tom, prečo bola potrebná niekoľkomesačná hĺbková analýza stavu slovenskej obrany a prečo je potrebné zrealizovať dlhodobo udržateľnú, nadstrannícku a realistickú víziu jej rozvoja do budúcnosti.

Ako odznelo v diskusii, národná bezpečnosť je jedným z pilierov štátnosti, a to netreba v žiadnom prípade podceňovať. Hoci nemôžeme mať veľké oči a očakávať radikálne navýšenie obranného rozpočtu, úspechom by bolo aj jeho menšie, no rozumné navýšenie, dávajúce prísľub do budúcnosti. Pri obmedzených zdrojoch je možno zlepšiť efektívnu obranu len prostredníctvom stabilného finančného rámca, dôsledným plánovaním, prehĺbením regionálnej spolupráce alebo nákupom rôzneho druhu spôsobilostí, niekedy v menšom počte.

Nežijeme vo vzduchoprázdne, a preto je dôležité tiež sledovať medzinárodný kontext (pozitívny príklad regionálnej vzdušnej spolupráce môžeme nájsťnapríklad u nordických krajín). Hoci máme tendenciu vnímať, že tráva u suseda je vždy zelenšia ako u nás, nie je to celkom pravda: stav výdavkov na obranuvo väčšine európskych krajín nepriaznivý. Na druhej strane, existuje dôvod na mierny optimizmus: na Slovensku v tomto okamihu vďaka otvorenosti diskusie o obrane dospelo k priaznivej kombinácii: na jednej strane dostatok negatívnych vplyvov, a na strane druhej vysoká úroveň odhodlanosti zmeniť súčasný stav.

Bude však  potrebné okrem slovenských misií zamýšlať sa aj nad tým, čo robíme pre obranu teritória doma: slovenské ozbrojené sily sa doma tešia veľkej obľube, ale nie primárne na tie veci, na ktoré sú určené (ochrana teritória, obyvateľstva a záujmov krajiny pred vonkajším útokom). Napokon, spoločná bezpečnostná agenda by sa nemala „hádzať“ iba na rezort obrany, pretože je spoločne napríklad s nevojenskými hrozbami záležitosťou aj iných rezortov.