Duševnou či neurologickou poruchou trpí takmer 40 % Európanov

Vincent Van Gogh: At Eternity's Gate

Hoci duševné choroby predstavujú obrovské hospodárske a ekonomické bremeno, ktoré sa meria na stovky miliárd eur (neschopnosť pracovať, rozklad medziľudských vzťahov) je z chorých liečená len asi tretina prípadov.

„Duševné choroby sa stali najväčšou zdravotnou výzvou Európy 21. storočia“, tvrdia autori štúdie.

Veľké farmaceutické spoločnosti sa z investícií do výskumu toho, ako funguje mozog a ako ovplyvňuje naše správanie sťahujú. Financovanie neurologického výskumu ponechávajú na vládach.

„Obrovský výpadok v liečbe pri duševných chorobách sa musí vyplniť“, hovorí Hans Ulrich Wittchen, riaditeľ inštitútu klinickej psychológie a psychoterapie na Drážďanskej univerzite a vedúci štúdie.

„Tých zopár, ktorí sú liečení sú liečení neskoro, až po rokoch od prepuknutia choroby a len zriedkavo s najvhodnejšími terapiami.“

Wittchen viedol tri roky trvajúcu prácu na štúdii sledujúcej 30 európskych krajín (27 členov EÚ plus Švajčiarsko, Island a Nórsko) a populáciu 514 miliónov ľudí.

Priame porovnanie prevalenie duševných chorôb s inými kútmi sveta však nie je k dispozícii, keďže iné štúdie používali iné parametre.

Wittchenov tím skúmal okolo 100 ochorení, medzi ktorými sa nachádzajú najrozšírenejšie poškodenia mozgu ako úzkostné stavy, depresia, závislosť, schizofrénia ako aj neurologické poruchy vrátane epilepsie, Parkinsonovej chodby či sklerózy multiplex.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že do roku 2020 bude depresia druhým najväčším prispievateľom k globálnej záťaži spôsobenej ochoreniami naprieč všetkými vekovými kategóriami.

V Európe podľa vedúceho výskumu zlé časy dorazili skôr a duševné ochorenia už dnes tvoria najväčší podiel na bremene chorôb.

Medzi ochoreniami s potenciálom najnegatívnejšieho dopadu na pacienta (merané parametrom disability-adjusted life years, DALYs) sú depresia, demencie –ako Alzheimerova choroba a svalová demencia, závislosť od alkoholu a porážka.

Posledná rozsiahlejšia štúdia v Európe z roku 2005, ktorá skúmala populáciu o 301 miliónoch ľudí, hovorila o 27 % dospelej populácie trpiacich duševným ochorením.

Výskumníci odporúčajú, aby sa prioritou stala najmä včasná identifikácia takýchto pacientov, možno prostredníctvom skríningu, ako aj ich následná liečba. „Duševné ohorenia sa často prejavujú v skorších štádiách života majú preto veľmi zhubný potenciál na ďalšiu kvalitu života“, hovorí Wittchen. „Len cielená liečba v mladom veku môže znížiť riziko zvyšovania problémov s vážne chorými pacientmi v budúcnosti“.

EurActiv podľa Reuters