Farmafirmy: Existujúce pravidlá sa nevymáhajú

Zdroj: Flickr; autor: Timo Kirkkala

Zákonný rámec vzťahov medzi výrobcom liekov a odbornou verejnosťou (lekári, lekárnici) upravuje európska aj národná legislatíva. Predovšetkým je to smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch. Tá bola v slovenských podmienkach transponovaná do Zákona o reklame (v často o reklame liekov) a zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorého revízia je momentálne v Národnej rade SR a tiež v ďalších zákonoch vrátane Trestného zákonníka.

Výrobcovia originálnych liekov združení v asociácii SAFS (Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj) tvrdia, že „mnohé z vecí, ktoré zaznievali v médiách, že by ich bolo treba zadefinovať, sú už obsiahnuté v samoregulačných dohodách.“ Odvolávajú sa predovšetkým na svoje samoregulačné dokumenty, etické kódexy farmaceutického priemyslu na Slovensku a Dohodu o spolupráci so zástupcami odbornej verejnosti  – SLK a SLS. Vadí im negatívna medializácia bez konkretizácie pochybení, čo podľa nich vrhá zlé svetlo na celý sektor.

Predovšetkým má ísť o zákon o lieku, ktorý schválila vláda a na rokovanie ho dostala NR SR. „Tento nový návrh zákona, ktorý sa snaží tváriť priekopnícky však neprináša veľa nového pre zvyšovanie transparentnosti a pre prospech pacient, keďže skoro všetky „citlivé body, sponzorovanie, účasť na kongresoch, vzdelávanie lekárov obsiahnuté v návrhu sú už dávno regulované“. To čo podľa nich absentuje do riadna implementáciu už existujúcich opatrení, čo považujú za výlučnú zodpovednosť štátu. SAFS totiž priznávajú, že ako dobrovoľná asociácia nemá prostriedky a ani právomoc svoje samoregulačné opatrenia, ktoré sú v rovine etiky a morálky, vymáhať. Štát má svoje nástroje, napríklad aj využitie agentov provokatérov, odpovedala na priamu otázku výkonná riaditeľka SAFS doktorka Soňa Strachotová. Priemysel tiež apelujú na lekárov, aby oznamovali ak majú vedomosť o porušení zákona zo strany faramafiriem.

Vzťahy liekového reťazca a odbornej verejnosti slúžia podľa farmapriemyslu ako „maďarská karta“ resp. na zahmlievanie problémov v zdravotníctva.

Dr. Miroslav Lednár zo SAFS priznáva, že s Ministerstvom zdravotníctva na seba narážajú najmä v procese prípravy novej legislatívy, kde nebola zapracovaná žiadna z vážnych pripomienok zástupcov priemyslu, vrátane tej, ktorá by obmedzila možnosť priemyslu rozdávať vzorky. Spor sa vyostril po tom, čo list siedmych veľvyslancov (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Veľká Británia a USA)  týkajúci sa zákona o rozsahu úhrad za lieky označila premiérka Iveta Radičová a minister zdravotníctva Ivan Uhliarik za prejav lobizmu farmaceutických firiem.

Minister Uhliarik odmietol pri tejto príležitosti, že vy s predstaviteľmi farmaceutického sektora  neviedol dostatočný dialóg počas prípravy legislatívy. „Rezort urobil nadštandardný postup v tom, že sa s jednotlivými subjektmi stretával počas prípravy oboch zákonov, všetky zmeny s týmito subjektmi postupne prechádzal a oboznamoval ich so zámermi oboch zákonov.“