Kríza predstavuje nápor na duševné zdravie

Psychologické dôsledky hospodárskej recesie vedú k tomu, že čoraz viac ľudí vyhľadáva zdravotnú pomoc. A to v časoch, kedy verejné financie dostávajú zabrať zo všetkých strán. Tvrdí to správa z Veľkej Británie, na ktorej spolupracovali prestížna London School of Economics, Royal College of Psychiatrists a NHS Confederation´s Mental Health Network.

Podľa expertov stres núti čoraz viac ľudí obrátiť sa na lekárov – odborníkov v oblasti duševného zdravia. Čakacie listiny pre tieto služby sú ale dlhé.

Škrty v sociálnych výdavkoch spôsobujú dlhé čakacie lehoty v psychiatrických zariadeniach, tvrdí správa, čo vedie k tomu, že lekári nemôžu prijímať nových pacientov.

Keďže vlády sa snažia o vyrovnanie verejných rozpočtov tlak na verejné výdavky bude naďalej stúpať.

Minulý mesiac aj komisárka pre zdravie Androulla Vassliou varovala vlády členských štátov pred finančným škrtmi vo verejnom zdravotníctve v čase krízy. Zároveň žiadala zvýšenie investícií do nových zdravotníckych technológií.

Profesor sociálnej politiky na LSE Martin Knapp, jeden zo spoluautorov správy, tvrdí, že znížiť výdavky na zdravotníctvo sa môže javiť atraktívne v krátkodobom horizonte, ale bude to viesť k dlhodobým problémom.

„Nezamestnanosť, dlhy a chudoba spôsobujú enormný stres. Teraz by bol najhorší čas znížiť rozpočet na prevenciu a liečbu“, dodáva Knapp.

Správa navrhuje zefektívniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia jeho radikálnou reorganizáciou. Treba sa najmä vyhnúť situáciám, keď je jeden pacient opakovane vyšetrovaný rôznymi lekármi. Autori vyzývajú vládu, aby podporili zamestnávateľov, ktorí si ponechajú v zamestnaní ľudí s duševnými problémami.