Expertka na environmentálne právo: Odhaľovanie zločinov proti životnému prostrediu je problematické

Ilustračný obrázok [EPA/Leszek Szymanski]

Znečistenie vôd či nelegálne skládkovanie – zločiny proti životnému prostrediu nás stoja miliardy a je ťažké ich spätne vysledovať a stíhať. Správa európskej mimovládnej organizácie EEB sa snaží upozorniť, aký závažný problém ide.

Podľa správy najväčšej platformy európskych environmentálnych organizácií (European Environmental Bureau) nazvanej „Zločin a trest“ by mala EÚ vypracovať presné usmernenia o sankciách za trestné činy v oblasti životného prostredia. Sankcie by mali navyše zohľadňovať vysoké zisky a povahu trestných činov v tejto oblasti. Členské štáty Únie by mali trestnú zodpovednosť vyhodnocovať tak, aby boli rovnako braní na zodpovednosť jednotlivci aj firmy a Únia by tieto postupy mala od členských štátov vynucovať.

V rozhovore pre nemecký EURACTIV Francesca Carlsson, jedna z autoriek správy hovorí o výzvach EÚ v boji proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Pôvodnú verziu nájdete na tejto linke.

Francesca Carlsson je právnička na Európskom úrade pre životné prostredie. Pracuje na právnych otázkach v súvislosti so životným prostredím.

Čo si treba predstaviť pod environmentálnou kriminalitou a kto sa jej dopúšťa?

Hovoríme o veľmi širokej škále. Ide o organizovaný zločin, ktorý poškodzuje životné prostredie, pričom môže ísť o obchodovanie s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami, skládkovanie odpadu alebo pranie špinavých peňazí. Potom existujú relatívne menej závažné trestné činy v súvislosti s hospodárskym ziskom, ako napríklad nelegálny lov, ktorý býva často systematický.

Iné činy sa nepovažujú za trestné, pokiaľ priamo neovplyvnia chránené miesto. Ide napríklad o nezákonné získavanie vody, čo sa deje často v Španielsku. To môže samozrejme spôsobiť obrovské environmentálne následky, aj keď k tomu dôjde v nechránenej oblasti, najmä v období sucha. Podniky, ktoré fungujú bez platných povolení, môžu tiež páchať trestné činy v oblasti životného prostredia.

(Slovenská legislatíva pozná napríklad: ohrozenie a poškodenie životného prostredia, neoprávnené nakladanie s odpadmi, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, porušovanie ochrany stromov a krov, šírenie nákazlivej choroby zvierat a rastlín, únik organizmov, pytliactvo, neoprávnené uskutočňovanie stavby, týranie zvierat, zanedbanie starostlivosti o zvieratá. Na Slovensku je najčastejším environmentálnym trestným činom krádež dreva, nasledovaná pytliactvom.)

Vo svojej správe vypočítavate náklady na tieto trestné činy. Uvádzate, že na celom svete to sa náklady šplhajú až do výšky 258 miliárd dolárov ročne. Čo to znamená?

Odhad predstavuje sumu nezákonných ziskov, ktoré generujú environmentálne zločiny a ktoré v roku 2016 urobili Interpol a UNEP. Pre štáty predstavujú nepriame finančné straty, napríklad peniaze, ktoré by inak mohli zarobiť, stratia v prospech zločinov, napríklad z nelegálneho rybolovu.  Výpočet zahŕňa aj nepriame vplyvy na životné prostredie, náklady pre spoločnosť alebo systémy zdravotnej starostlivosti.

Európska komisia v súčasnosti vyhodnocuje efektivitu smernice o trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Kde sú jej medzery?

Hodnotenie sa zameriava hlavne na zločiny v oblasti odpadov a voľne žijúcich živočíchov. Myslíme si, že Komisia by sa mala podrobnejšie zaoberať tým, čo v skutočnosti trestná činnosť v oblasti životného prostredia znamená. Cestovná mapa pre hodnotenie smernice napríklad neobsahovala výrobu a pašovanie nelegálnych chemikálií. Ďalší problém je, že niektoré predstavy v smernici sú dosť nejasné. Napríklad sa v nej uvádza, že sankcie za škody na životnom prostredí musia byť účinné, primerané a odrádzať od danej činnosti. To ponecháva príliš veľa priestoru na interpretáciu.

Nejasná je aj definícia „protiprávneho konania“. Členské štáty to interpretujú odlišne. Niektoré totiž kriminalizujú činy, ktoré iné štáty klasifikujú ako administratívne priestupky a ukladajú za nich len pokuty. V zásade to znamená, že v Únii neuplatňujeme rovnakú úroveň trestov a teda ani rovnaký systém ochrany životného prostredia.

Znamená to, že naše súdne systémy nemôžu riadne stíhať trestné činy v oblasti životného prostredia?

Znamená to, že členské štáty potrebujú oveľa viac usmernení, ako sa k jednotlivým prípadom postaviť. Nevieme, do akej miery sudcovia aj uplatňujú vnútroštátne predpisy, ktoré implementujú smernicu o trestných činoch v oblasti životného prostredia.

A čo odhaľovanie zločinov proti životnému prostrediu?

To je tiež problém. Niektoré členské štáty majú špecializované orgány na presadzovanie práva a majú lepšie uchopené rôzne typy týchto trestných činov. Holandsko je dobrým príkladom toho, ako zlepšiť odhaľovanie trestných činov v životnom prostredí. Koordinuje a delí sa o informácie so samosprávou, s colnými orgánmi aj s políciou.

Vytvára sa tým pomerne účinná sieť, pretože miestna polícia často nepozná problém alebo nemá dostatočné zdroje na vyšetrenie organizovaného zločinu v oblasti životného prostredia.

Jedným z najvýznamnejších environmentálnych škandálov posledných rokov bol „Dieselgate“ V Nemecku (emisný škandál automobilky Volkswagen, pozn. red.). Ako sa z toho môžeme poučiť?

Myslím, že sme zistili, ako sa môžu regulačné orgány nejakým spôsobom spolupodieľať na zločinoch v oblasti životného prostredia. Mnohým z nich je možné zabrániť ak sa dodržiavanie právnych predpisov v tejto oblasti vykonáva správne a ak sa kontrolujú regulačné orgány. Ďalším aspektom je, že trestne zodpovedné musia byť celé firmy, nielen ich vrcholoví predstavitelia. Je to možné v USA, kde spoločnosť Volkswagen musela platiť vysoké pokuty, ale nie je to ešte možné všade v Únii.

Ochrana životného prostredia a trvalo udržateľné podnikanie sa stali novými pojmami. Vidíte to ako trend medzi spoločnosťami?

Áno, je tu určite väčšie povedomie. Ale samozrejme záleží na spoločnosti. Niektoré to môžu použiť ako nástroj reklamy bez toho, aby prijali skutočné opatrenia. Niektoré spoločnosti však berú svoju sociálnu zodpovednosť a hĺbkové previerky svojich operácií dosť vážne.

Únia sa tiež zaoberala touto otázkou. Diskutuje sa o novej smernici pre hĺbkové prebierky spoločností, ktorá by mali preventívnejšiu funkciu. Zahŕňa to samozrejme viac než len environmentálne zločiny, môže to však skutočne zlepšiť transparentnosť v podnikoch.