Timmermans: Zelená transformácia zlyhá, ak nebude sociálne spravodlivá

Predseda Európskej komisie pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans. [EPA-EFE/John Thys]

Zelená dohoda je najväčšou sociálnou otázkou, ktorej bude politika čeliť nasledujúce dve generácie. Ľudia si myslia, že prerozdelenie je ľavicová záležitosť. Daňové úľavy veľkým spoločnostiam sú však tiež prerozdelením, ale pravicovým, hovorí FRANS TIMMERMANS v rozhovore pre portál EURACTIV.

Frans Timmermans je výkonným predsedom Európskej komisie zodpovedným za Európsku zelenú dohodu. Rozprával sa s redaktorom EURACTIV.com pre energiu a životné prostredie Frédéricom Simonom. 

Od vášho príchodu do funkcie prijala Európska únia prelomový zákon o klíme zameraný na klimatickú neutralitu do roku 2050. Teraz vstupujeme do novej fázy procesu tvorby. V júli má Komisia predstaviť legislatívny balíček, ktorý má zabezpečiť splnenie klimatických cieľov do roku 2030. Tento balík obsahuje veľa komponentov. Môžete identifikovať jeho kľúčové prvky a to, ako budú do seba zapadať, aby vytvorili súvislý celok?

Doterajšia dohoda hovorila, že musíme znížiť emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Zákonom o klíme sme sa zaviazali, že do roku 2030 znížime emisie najmenej o 55 percent. To znamená, že sa musíme vrátiť ku všetkým politikám, ktoré boli vypracované pre dosiahnutie poklesu emisií o 40 percent a upraviť ich tak, aby sedeli s novým cieľom zníženia emisií o 55 percent.

Prečo chcem predložiť balík 12 návrhov? Pretože musí existovať rovnováha. Ak predložíte tieto návrhy, či už ide o systém obchodovania s emisiami (Emission Trading System – ETS), o obnoviteľné zdroje energie, o energetickú účinnosť, o zdaňovanie energie alebo o emisie z osobných či nákladných automobilov, bude to pre každého dobré aj zlé. Musíme teda vytvoriť rovnováhu.

V zásade povieme členským štátom: „Všetci ste súhlasili s 55 percentným cieľom. To má svoje dôsledky a preto tu máme vyvážený balík legislatívnych návrhov, ktoré sa týkajú všetkých dôležitých oblastí. Teraz je na vás, aby ste vo vzájomnom dialógu zistili, či sa s týmto návrhom súhlasíte alebo ho potrebujete zmeniť či vylepšiť.

Členským štátom sa vždy bude niečo páčiť alebo nepáčiť, lebo ich východiskové pozície nie sú rovnaké. Napríklad Poľsko je stále závislé od uhlia v 70 percentách svojej spotreby energie, zatiaľ čo Rakúsko vyrába udržateľným spôsobom viac ako 75 percent svojej elektriny. Na to musíme prihliadať.

Aké budú kľúčové prvky tohto balíka a ako budú do seba zapadať?

Myslím si, že základným kameňom – ​​a to neprezrádzam žiadne tajomstvo – je ETS, pretože dosiahol značné úspechy. Vďaka nemu sa podarilo stanoviť cenu uhlíka. Systém ETS výrazne ovplyvnil energetický sektor a priemysel. Teraz chápu, že ak sa snažia obmedziť emisie, nemusia toľko platiť. Je to teda obrovský stimulačný nástroj a je zrejmé, že ho musíme rozšíriť.

Musíme sa pozrieť na potenciálne nové oblasti, kde by si systém obchodovania s emisiami našiel svoje uplatnenie. Zároveň je potrebné prehodnotiť aj existujúce oblasti – napríklad voľné emisné kvóty. Tiež sa musíme pozrieť na jeho možné uplatnenie v lodnej a leteckej doprave.

Pri uvažovaní o zmene ETS ako aj pri jeho rozšírení na oblasť budov a dopravy sa musíme tiež pozrieť na dôsledky, ktoré to prinesie. A to aj na medzinárodnej úrovni, pretože to ovplyvní ceny komodít. S tým úzko súvisí mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM, pozn. redakcie)), ktorý je prepojený s ETS.

ETS je zjavne najdôležitejší nástroj na znižovanie emisií a preto ho musíme citlivo nastaviť.

Europoslanec Canfin: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie nie je daň

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Spomenuli ste medzinárodný rozmer – tento rok bude rokom klimatického summitu OSN COP 26 v Glasgow. Trh s emisiami bude jednou z veľkých tém. Aké budú ciele Európskej únie na tomto rokovaní, ktoré sa uskutoční už o pár mesiacov?

Minulý týždeň som o tom v Berlíne veľmi dlho hovoril s americkým vyslancom pre klímu Johnom Kerrym. Stretli sme sa, aby sme definovali naše kritériá úspechu v Glasgowe.

Je zrejmé, že musíme dostať „na palubu“ všetky priemyselné krajiny, aby hlavní producenti emisií prijali silné záväzky. Nasledujúce mesiace to bude naša hlavná úloha: presvedčiť Čínu, Indiu a ďalšie krajiny, aby znižovali emisie rýchlejšie.

V Glasgowe musíme byť schopní dospieť k záveru, že udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia je stále možné. To je hlavný cieľ. Potom sa pozrieme na to, ako to dosiahnuť a ako urýchliť transformáciu energetiky. Trh s uhlíkom bude pri tom zohrávať veľmi dôležitú rolu.

Veríme v náš systém obchodovania s emisiami. Vidíme, že Číňania teraz tiež vyvíjajú systém ETS. A existujú isté formy ETS aj v Spojených štátoch.

Trh s uhlíkom však nie je jediným spôsobom, ako redukovať emisie. Zníženie emisií môžete dosiahnuť aj reguláciou alebo zdanením. To je škála opatrení, ktoré majú krajiny k dispozícii. Vieme, že spoplatnenie emisií dokáže ovplyvniť správanie priemyselných znečisťovateľov. Takto sa v priemyselnom svete rieši znižovanie emisií.

Po druhé, potrebujeme, aby sa do úsilia zapojili rozvojové a industrializované krajiny. Tie sa chcú rozvíjať, no zároveň zápasia s následkami klimatickej krízy. Počítajú s tým, že bohatšie časti sveta dajú na stôl peniaze, ktoré už sľúbili.

Takže potrebujeme nastaviť financovanie tak, aby nebol rozvojový svet vylúčený, keďže ten už teraz trpí závažnými dôsledkami zmeny klímy. Týka sa to najmä Afriky a Tichomoria, kde krajinám v dôsledku klimatickej zmeny doslova hrozí zánik.

Myslíte tým Zelený klimatický fond?

Áno. Treťou úlohou je zistiť, či vieme nájsť dohodu v tom, aké pravidlá uplatňujeme. Robíme uhlíkové účtovníctvo napríklad rovnakým spôsobom? To je veľmi dôležité, aby sme vedeli určiť, či sa všetci pohybujeme správnym smerom.

V rámci medzinárodnej spolupráce ste spomínali plány na zavedenie mechanizmu prispôsobenia uhlíkových hraníc na ochranu európskeho priemyslu. To vyvoláva obavy v rozvíjajúcich sa krajinách, ako je Čína a Brazília, ktoré to označili za protekcionistické opatrenie. Jednou z vecí, na ktorú sa sťažovali, je nedostatok diplomatickej podpory, ktorá by vysvetľovala, ako bude systém fungovať. Čo by ste im odkázali?

Najprv to musíme pripraviť interne. Je to technicky veľmi komplikovaná záležitosť, ak ju chcete nastaviť správne. Nejde o ochranné opatrenie, ani o opatrenie na generovanie výnosov. Je to opatrenie na vytvorenie rovnakých podmienok a na zabránenie úniku uhlíka. Musíte sa teda veľmi konkrétne zamerať na to, o ktoré sektory by išlo.

Po druhé, povedali sme veľmi jasne, že chceme, aby to bolo v súlade s WTO (World Trade Organization – Svetová obchodná organizácia, pozn. red.). To by malo byť signálom pre rozvíjajúce sa krajiny, že opatrenia prijaté v Európe neovplyvnia ich obchodnú pozíciu.

Len čo sa zhodneme na podobe tohto mechanizmu, postaráme sa ešte pred Glasgowom, aby sme objasnili, čo bude jeho zavedenie znamenať pre mimoeurópske krajiny.

Po tretie, odôvodnenie je nasledovné: všetci sme sa zaviazali dodržiavať Parížsku dohodu. Vieme, čo to znamená z hľadiska dekarbonizácie globálnej ekonomiky. Nie je dôležité, ako sa to jednotlivé krajiny rozhodnú urobiť. Vieme však, že čím budú ambicióznejšie pri dekarbonizácii, tým menšia je potreba opatrení z našej strany. Silnejšie ekologické štandardy v tretích krajinách znížia riziko úniku uhlíka.

Viem, že rozvojové krajiny a samozrejme aj industrializované štáty majú veľké obavy.

V rámci Európskej únie však predložíme návrh a začneme o ňom diskutovať. Neznamená to, že ak ho predložíme 14. júla tak začne 15. júla platiť. Rokovania môžu trvať rok a pol aj viac, kým sa zhodneme na finálnej podobe a začneme s realizáciou.

Samozrejme, nie každý má rovnakú predstavu o tom, čo by CBAM malo byť a to aj v rámci Európskej únie. Pokiaľ ide o návrh, máme jeden pokus na to, aby bol návrh správny, a to je to, čo chceme dosiahnuť 14. júla.

Plánujete nejakú výnimku pre rozvojové krajiny? Nebude to porušením pravidiel WTO, keďže WTO nevíta rozdielny prístup k jednotlivým krajinám?

Výnimky nie sú nevyhnutne porušením. V rámci pravidiel WTO existujú špeciálne podmienky pre rozvojové krajiny.

Takže rámec bude pre všetky krajiny rovnaký?

Počkajme a uvidíme, čo urobíme. Preferenčné zaobchádzanie nie je v zásade nezlučiteľné s pravidlami WTO. To je všetko, čo chcem povedať. A musím povedať, že pripravujeme návrh na prechádzanie úniku uhlíka. Výnimky nie sú našim východiskovým bodom. Tu ide o ochranu životného prostredia, takže by sme mali byť tiež opatrní, aké stimuly nastavíme.

A čo napríklad priemyselné krajiny ako USA? Niektoré štáty v USA implementovali systémy obchodovania s uhlíkom. Niektoré však tieto systémy nezaviedli, alebo majú iný typ ekologických štandardov. Ako určíte, či majú USA rovnakú úroveň stanovovania ceny uhlíka ako EÚ?

V prvom rade, Spojené štáty sa zapojili neskoro, takže im musíme dať nejaký čas na to, aby sa zariadili. Po druhé, sú veľmi ambiciózni a svoje emisie chcú znížiť skutočne drasticky. Môžu na to ísť rôzne – nemusí to byť nutne ETS.

Myslím si, že kroky USA budú v súlade s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody. V jednom alebo dvoch odvetviach by mohli nastať problémy, ale vzhľadom na skutočnosť, že sa tak jednoznačne zaviazali zrýchliť dekarbonizáciu, nepredpokladám zásadný problém.

Je potrebné si uvedomiť, že za posledných 30 rokov sme znížili naše emisie o viac ako 20 percent, zatiaľ čo naša ekonomika vzrástla o viac ako 60 percent. Američania dosiahli vrchol v roku 2019 – to je len pred pár rokmi – takže východiskové pozície sú odlišné. Ale trajektória, aj keď zvolíte rôzne nástroje, je viac-menej rovnaká.

Dúfajme, že to všetko bude viesť k rovnakým podmienkam a preto úpravy na hraniciach nebudú potrebné.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Jednou z tém COP 26 budú trhy s uhlíkom. Teraz je Európa lídrom v rámci ETS, ktorý umožnil útlm uhlia. Ďalšia fáza však bude o niečo zložitejšia a potenciálne zahrnie sektory dopravy a budov. Už skôr ste vyjadrili skepsu v súvislosti so zahrnutím dopravy do ETS kvôli sociálnym dôsledkom. Zmenili ste teraz názor?

Ak rozšírime ETS na oblasti ako je doprava a budovy, ktoré sa priamo dotýkajú občanov, musíme dávať pozor na sociálne dôsledky, máte úplnú pravdu. Pretože posledná vec, ktorú potrebujeme, je energetická chudoba.

Keď navyše niektorí ľudia prvýkrát prišli s myšlienkou rozšíriť ETS, považovalo sa to za alternatívu emisných noriem. To je veľký dôvod môjho počiatočného skepticizmu. Obával som sa, že je to iba zámienka na to, aby  sa neurčili nové emisné normy.

Teraz verím, že rozšírenie ETS aj emisné normy môžu existovať paralelne. Nie je vylúčené jedno alebo druhé. Takže to je podľa mňa problém, ktorý sa dá vyriešiť.

A tretia otázka samozrejme spočíva v tom, že sme sa zaviazali znížiť naše emisie najmenej o 55 percent. Ak v doprave nedosiahneme dostatočné zníženie emisií, budeme ich musieť znížiť niekde inde. Cieľ teda zostáva rovnaký.

Toto sú tri hľadiská, ktoré sú v hre. Uvidíme, k akému záveru dospejeme v júli.

Sociálne aspekty potom ponecháte na členské štáty?

Nie, to som tým nemyslel. Ak niektoré členské štáty nechcú rozšírenie ETS, mali by objasniť, ako inak budú emisie znižovať. Preferujú väčší tlak na priemysel? Alebo plánujú znižovať emisie v iných sektoroch? Chcú zaviesť ďalšie zdaňovanie uhlíka? Bude potrebné zvážiť všetky tieto otázky a ich sociálne dopady.

Aby bolo jasné: v obrovskej transformácii, ktorá práve prebieha, pocítime dôsledky akýchkoľvek krokov, ktoré urobíme.

V politike je jedna večná otázka – prerozdelenie. Keď použijete slovo prerozdelenie, ľudia si pomyslia: „to je ľavicový problém“. Poskytnutie daňových úľav veľkým spoločnostiam je tiež prerozdelenie, ale pravicové.

V období takejto zásadnej transformácie našej spoločnosti je Zelená dohoda a prechod na udržateľnú spoločnosť najväčšou sociálnou otázkou, ktorej bude politika nasledujúce dve generácie čeliť.

Všetci by si toho mali byť dobre vedomí. Ak od začiatku nebudeme riešiť túto sociálnu otázku, celý proces zlyhá. Zelený prechod sa neuskutoční. Aj keď by hrozilo katastrofálne zvýšenie teploty o dva, tri alebo štyri stupne Celzia, ľudia odmietnu transformáciu, ak budú mať pocit, že nie je spravodlivá.

Ďalším odvetvím, na ktoré sa v súčasnosti ETS nevzťahuje, je poľnohospodárstvo a lesníctvo. Nedávno ste sa stretli s lídrami z hnutia Mládež pre klímu. Aké sú vaše pozície v súvislosti s rokovaniami trialógu (Európska komisia, Európsky parlament a Európska rada – pozn. red.) ktoré sa uskutočnia budúci týždeň? Aké zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky sú podľa vás potrebné na jej zosúladenie s cieľmi Zelenej dohody?

Reforma SPP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky- pozn. red.) nám musí umožniť implementovať Stratégiu „z farmy na stôl“ a Stratégiu pre biodiverzitu. To sú dva základné prvky, ak chceme dosiahnuť ekologickejšie poľnohospodárstvo. To sú najdôležitejšie ciele, s ktorými pôjdem budúci týždeň na stretnutie trialógu.

Pôjdete tam osobne?

Áno, pôjdem. Je to mojou prioritou.

Tretím podstatným prvkom je, že musíme objasniť, či môžeme využiť prvý pilier, ktorý zahŕňa priame platby poľnohospodárom, na cielené výdavky.

Faktom je, že v európskom meradle ide 80 percent peňazí len 20 percentám príjemcov – a ja ich nazývam príjemcami, pretože veľmi často nie sú poľnohospodári, ale veľkí vlastníci pôdy alebo veľké korporácie.

Ak sa dokážeme dohodnúť na čo najväčšom rozšírení ekoschém, budeme schopní podporiť poľnohospodárov a ich rodiny, ktoré idú ekologickým smerom. Myslím si, že je to veľmi, veľmi dôležité.

Tým spôsobom bude možné nechať určitý podiel pôdy bez zásahov, sústrediť sa na udržanie uhlíka v pôde, zalesňovať, starať sa o rašeliniská a trávnaté porasty, nepoužívať pesticídy alebo hnojivá. Ak by sa podarilo presadiť všetky tieto opatrenia naraz, dosiahli by sme dôležitú zmenu. V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky nikdy nebudete mať revolúciu, ale môžete prispieť k posunu – ako keby obrovský ropný tanker zmenil smer. To je to, čo chcem dosiahnuť v ďalších trialógoch.

Na záver tohto rozhovoru si povieme niečo o obnoviteľných zdrojoch. Keď ste pred niekoľkými mesiacmi predstavili cieľový plán do roku 2030, poukázali ste na zhruba zdvojnásobenie energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré bude potrebné do roku 2030 na dosiahnutie nového cieľa redukcie emisií o 55 percent. To je obrovský nárast – ako ho dosiahnete?

Áno, je to obrovský nárast, ale je uskutočniteľný. Najskôr sa musíme zhodnúť, že obnoviteľné zdroje energie sú budúcnosťou. Prispela k tomu minulý týždeň Medzinárodná energetická agentúra so svojou správou o tom, ako dospieť k nulovým emisiám, ktorú považujem za veľmi inšpiratívnu.

Obnoviteľné zdroje energie sú čoraz lacnejšie a ich cena klesá rýchlo. Na konci tohto rozhovoru budú lacnejšie ako na začiatku. Ide najmä o slnečnú a veternú energiu zvlášť na pobreží. Investície do týchto technológií sú čoraz atraktívnejšie. Výnosy sú takmer zaručené, čo pomáha znižovať ceny energií.

Po druhé, aby sme dosiahli nárast obnoviteľnej energie, musíme vo veľkom investovať do sietí. Súkromný sektor to bude chcieť urobiť, pretože je to ziskové, ale verejný sektor si bude musieť vytvoriť správne podmienky – úvermi, ale aj zmenou spôsobu, akým udeľujeme povolenia. Povoľovanie trvá pridlho a podmienok je príliš veľa. Musíme to urýchliť.

Po tretie, máme vodík. Keď sme minulý rok predstavili stratégiu zeleného vodíka, ľudia povedali, že naše ambície sú šialené. V tom čase sme dospeli k záveru, že by sme mohli dosiahnuť 40 gigawattov zeleného vodíka do roku 2030. Pri súčasnom vývoji pravdepodobne tento cieľ dosiahneme, ale pred rokom sa to považovalo za príliš ambiciózne. Vodík teda štartuje rýchlosťou blesku.

Zraniteľným prvkom je základná infraštruktúra. Vezmite si elektrické vozidlá, ktoré teraz skutočne nabrali na dôležitosti. O šesť rokov bude elektrický automobil lacnejší nielen na prevádzku – to už je teraz – ale kúpite ho lacnejšie ako auto so spaľovacím motorom.

Máme však dostatočnú nabíjaciu kapacitu? Máme dostatok obnoviteľnej energie na napájanie nabíjačiek? To sú veľké výzvy. Dosiahnuť dostatočnú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov môže byť najväčšou energetickou výzvou, ktorej čelíme, aj keď sú hospodárske podmienky skutočne veľmi priaznivé.

Niektorí tvrdia, že na to, aby Komisia mohla priniesť všetku túto dodatočnú elektrinu, musí znovu preskúmať pravidlá trhu s elektrinou, ktoré sa reformovali iba nedávno, ale nemajú byť súčasťou júlového balíka. Plánujete ich prehodnotiť?

Presne o tomto som minulý týždeň diskutoval s nemeckým vicekancelárom. Nevidím potrebu celej revízie. Ak narazíme na problémy, ktoré členským štátom bránia investovať alebo využívať obnoviteľné zdroje energie, zasiahneme a pokúsime sa ich odstrániť.

Ako súvisí tento obrovský nárast obnoviteľnej energie od zvýšeného využívania biomasy?

Bez biomasy to nezvládneme. Potrebujeme biomasu v energetickom mixe, ale tiež potrebujeme, aby to bola správna biomasa.  Neznášam obrazy vyrúbaných lesov, ktoré putujú do spaľovne. Myslím si, že je to neudržateľné a neobhájiteľné.

Ale tiež verím, že v pralesoch, ak ich udržiavate, je vždy veľa biomasy, ktorú môžete vytiahnuť a dokonca tým lesom pomôžete. Alebo v produkčných lesoch nikdy nepoužívate sto percent drevnej hmoty stromu. Približne 20 percent stromu nemôžete použiť v stavebnom alebo inom odvetví. Ak túto časť využijete na výrobu energie, nedôjde k stratám.

Viem, že existuje veľmi silná debata a zelené organizácie tvrdia, že definícia biomasy je vo svojej podstate nesprávna. S tým nemôžem súhlasiť, môže existovať aj „dobrá“ biomasa. Znamená to, že musíte zaviesť pravidlá a tieto pravidlá musíte implementovať a dbať na ich dodržiavanie. To bude naša úloha. Ak to všetko urobíme správne, ak použijeme najlepšie dostupné vedecké poznatky, najnovšie technológie, môžeme dostať trvalo udržateľnú biomasu.

Wiezik k biomase: Nemôžeme sa tváriť, že les je to isté čo pole

Michal Wiezik (SPOLU, EPP) spolu s ďalšími europoslancami apeluje na Európsku komisiu, aby sprísnila podmienky financovania energie z drevnej biomasy. Z hľadiska emisií uhlíka dáva väčší zmysel využívať poľnohospodársku biomasu, než spaľovať vyťažené drevo, hovorí slovenský europoslanec pre EURACTIV Slovensko.

Podľa európskych právnych predpisov sa v súčasnosti biomasa považuje za uhlíkovo neutrálnu. Je potrebné to zmeniť?

Nie, biomasa sa sama o sebe nepovažuje za uhlíkovo neutrálnu, ale zarátavanie uhlíku je odlišné. Uhlík nezapočítate, keď ho spálite, ale zohľadníte ho, keď rastie. Takto funguje nariadenie o LULUCF.

Niektorí tvrdia, že je to potrebné revidovať, pretože uhlíková stopa biomasy môže byť oveľa vyššia a že biomasa by sa nemala považovať za obnoviteľnú formu energie.

Nesúhlasím. Pokiaľ zohľadníte uhlíkovú stopu inde, ako je to v prípade biomasy v systéme LULUCF, tak tým problém vyriešite. Pretože na rozdiel od fosílnych palív odoberáte biomasu z vegetácie, ktorá prispela k odstráneniu CO2 z atmosféry. Je to teda iný prístup. Nie je to však uhlíkovo neutrálne. A netvárime sa, že to tak je – iba to inak započítavame.

Rastový potenciál biomasy je však z tohto dôvodu nevyhnutne obmedzený, je to tak?

Áno, samozrejme je. Povedzme si to na rovinu: 75 percent našich lesov je v zlom stave. Je to z hľadiska biodiverzity obrovská výzva. Ekocída ohrozuje prežitie našich lesov. Určite nepodceňujem výzvu, ktorej čelíme, ale napriek tomu som presvedčený, že biomasa môže hrať pri transformácii energetiky veľmi užitočnú úlohu.

Aký vysoký nárast spotreby biomasy predpokladáte pre rok 2030? Pretože v súčasnosti predstavuje biomasa zhruba 60 percent našej obnoviteľnej energie, a to je obrovský podiel. Očakávate, že to výrazne porastie?

Nemyslím si, že bude spotreba biomasy rásť. V pomere k ostatným obnoviteľným zdrojom sa bude význam biomasy zmenšovať a nie zväčšovať.

Jedným z kľúčových prvkov nadchádzajúceho balíka je zdanenie výroby energie. Ale v súčasnosti je zdanenie ropy a plynu nižšie ako elektriny. Je to niečo, čo by ste chceli zmeniť?

Nie je náhoda, že navrhneme zmenu a doplnenie nariadenia o zdaňovaní energie. Musíme zastaviť využívanie ropy, plynu a uhlia. Potrebujeme spravodlivý daňový systém, ktorý bude tento posun stimulovať. To je smer, ktorým chceme ísť. Správa Medzinárodnej energetickej agentúry mi v tomto smere dáva veľkú podporu.

Znamená to, že budeme menej zdaňovať elektrinu a viac fosílne palív?

Ešte uvidíme, akú formu to bude mať. Viete, že akonáhle sa dotknete daňovej otázky, členské štáty sú na to mimoriadne citlivé, takže musíme byť veľmi presní.

A rovnako sa vyžaduje jednomyseľné prijatie všetkých európskych krajín?

Áno, navyše je potrebné o tom rozhodnúť jednomyseľne.