Ak Zem nezachránia ľudia, možno tak urobia mimozemšťania

Význam znižovania emisií skleníkových plynov si podľa autorov správy s názvom Prospel alebo uškodil by kontakt s mimozemšťanmi ľudstvu? Analýza scenárov neuvedomujú len obyvatelia Zeme, ale aj mimozemšťania. Hoci to nemusí byť najpádnejší dôvod, podľa astrobiológa Shawn Domagal-Goldmana, ktorý spolupracuje s americkou vesmírnou agentúrou NASA, a jeho kolegov, by redukcia našich emisií mohla zachrániť ľudstvo pred preventívnym útokom z vesmíru. Mimozemšťania môžu totiž považovať prebiehajúce zmeny v zemskej atmosfére za znak toho, že sa naša civilizácia vymyká spod kontroly a rozhodnú sa zasiahnuť.

Autori analýzy vypracovali niekoľko scenárov a možných výsledkov stretnutia s mimozemskými bytosťami. Ich cieľom bolo pomôcť ľudstvu „pripraviť sa na skutočný kontakt“. Blízke stretnutia rozdelili do troch kategórií na prínosné, neutrálne a škodlivé.

„Preventívny útok by bol obzvlášť pravdepodobný v ranných fázach našej expanzie, pretože civilizácia sa stane čoraz ťažšie zničiteľná, keďže naďalej expanduje. Ľudstvo možno práve teraz vstupuje do obdobia, v ktorom by rýchlu expanziu civilizácie mohla zaznamenať mimozemská inteligencia, pretože naša expanzia mení zloženie atmosféry Zeme prostredníctvom emisií skleníkových plynov,“ uvádza sa v správe.

„Zeleným“ mužíčkom by mohlo vadiť najmä to, ako ľudia ničia Zem a v záujme jej záchrany by nás mohli zničiť. „Tieto scenáre nám poskytujú dôvod, aby sme obmedzili svoj rast a znížili náš dopad na globálne ekosystémy. Bolo by pre nás obzvlášť dôležité obmedziť naše emisie skleníkových plynov, keďže atmosferické zloženie možno pozorovať z iných planét,“ vysvetlili vedci.

Aby sa zvýšili šance ľudstva na prežitia, autori varovali pred vysielaním signálov do vesmíru, predovšetkým pred vysielaním informácií o našom biologickom zložení, ktoré by mimozemšťania mohli použiť na výrobu zbraní proti nám. Namiesto toho odporúčajú obmedziť kontakt na matematický diskurz „až kým nebudeme mať lepšiu predstavu o tom, s akým druhom mimozemskej inteligencie máme dočinenia“.

Zachráni nás Južná Afrika?

V decembri sa zástupcovia krajín celého sveta pokúsia zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zmeny klímy počas stretnutia na klimatickej konferencii v Durbane (COP17). Predstavitelia juhoafrického ministerstva životného prostredia priznávajú, že rokovania budú „ťažké“. Ich cieľom je dosiahnuť dohodu o druhom období záväzkov Kjótskeho protokolu z roku 1997, príp. novú dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov.

Ministerka životného prostredia Edna Molewa uviedla, že delegácia Južnej Afriky (JAR) pripravuje svoju pozíciu pre zasadnutie COP17, ktoré by mal kabinet schváliť v októbri. Zdôraznila, že Afrika bude na konferencii hovoriť „jedným hlasom“ keďže je to „kontinent najviac zasiahnutý klimatickou zmenou“.

Tak ako viacerí politickí predstavitelia pred ňou, ani Molewa neočakáva, že sa podarí v Durbane dohodnúť na právne záväznej klimatickej dohode. Zároveň však podčiarkla: „Nechceme, aby bola Južná Afrika smrťou pre Kjótsky protokol,“ a neurčito načrtla alternatívu „radi by sme dohodli nejaký mechanizmus, ktorý zaistí uchovanie architektúry Kjótskeho protokolu.“

Samotná Južná Afrika sa zaviazala implementovať národné opatrenia, ktorými by sa emisie CO2 mali do roku 2020 znížiť o 34 % v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli bez ich prijatia, a do roku 2025 o 42 %. Avšak rozsah realizácie záväzkov bude závisieť na financovaní, dostupnosti technológií a podpore kapacít zo strany rozvinutých krajín.

Predstavitelia Južnej Afriky pracujú aj na tom, čo v prípade ak Kjótsky protokol vyprší bez ďalšej globálnej dohody. Pripravuje akýsi alternatívny plán modelu, ktorý má „dosiahnuť vyvážený výsledok“ pre účastníkov konferencie. Usporiadatelia COP17 chcú preto uskutočniť stretnutia aj vo vybraných mestách po svete, na ktorých budú lobovať za konsenzus v praktických záležitostiach zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny.

Prezident JAR Jacob Zuma spolu s Felipe Calderónom, prezidentom Mexika, ktoré hostilo minuloročnú konferenciu v Cancúne, pozvali na september predstaviteľov približne 20 krajín na stretnutie. „Dialóg lídrov“ o klimatickej zmene sa bude konať počas 66. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.