BR OSN bude rokovať o bezpečnostných rizikách klimatickej zmeny

Hlasovanie o sankciách voči Iránu, Bezpečnostná rada OSN

Malé ostrovné štáty, ktorým vzhľadom na stúpajúcu hladinu oceánov hrozí zánik, sa snažia Bezpečnostnú radu presvedčiť o potrebe zasiahnuť aj do boja s klimatickou zmenou a globálnym otepľovaním, ktoré ohrozujú ich existenciu.

Ako píše Suzanne Goldenberg pre britský Guardian, hovoriť sa začalo aj aj nových environmentálnych mierových silách – zelených prilbách – ktoré by sa mohli nasadiť do konfliktov vyvolaných čoraz menšími prírodnými zdrojmi. Dnes by sa k tejto téme mal vyjadriť aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.

Nemecko, ktoré zvolalo toto zasadnutie BR OSN, však varovalo, že je zatiaľ priskoro očakávať od rady, že sa vrhne do environmentálnych mierových misií alebo dokonca prijme klimatickú zmenu ako jednu z kľúčových znepokojivých priorít.

„Je príliš skoro vážne premýšľať o aktivite rady v otázke klimatickej zmeny. Očividne to nie je na agende,“ napísal nemecký veľvyslanec pri OSN Peter Wittig pre noviny Huffington Post. „Dobrým prvým krokom by bolo uznať skutočnosť klimatickej zmeny a jej inherentné implikácie na medzinárodný mier a bezpečnosť.“

Avšak urýchliť aktivity Bezpečnostnej rady v tejto oblasti bude výzvou. Americký Pentagon i ďalšie vojenské organizácie uznali, že klimatická zmena je „násobiacou hrozbou“, ktorá potenciálne môže eskalovať existujúce konflikty a viesť k novým sporom, keďže dostupnosť potravy, vody aj ornej pôdy sa výrazne znižuje.

Wittig poznamenal, že sily OSN už dlho zasahujú aj mimo oblasti tradičných konfliktov: „Prefarbenie modrých prilieb na zelené by mohlo byť silných signálom – ale bolo by riešenie dôsledkov klimatickej zmeny – povedzme v riskantných regiónoch – veľmi odlišné od úloh, ktoré už dnes modré prilby vykonávajú?“

V oficiálnom koncepčnom materiáli, vydanom pred dnešným stretnutím, Nemecko upozornilo, že BR potrebujeme vypracovať scenáre pre riešenie vplyvov extrémnych teplôt a stúpajúcich hladín morí. Ako sa OSN vysporiada s klimatickými utečencami? Ako zabráni konfliktom v tých častiach Afriky a Ázie, ktoré by mohli čeliť nedostatku potravy?

Medzi krajinami však existujú veľké rozdiely a nie všetky súhlasia s tým, že klimatická zmena je bezpečnostnou otázkou. Napríklad Čína argumentuje, že BR by mala klimatickú zmenu ponechať odborníkom.

Avšak malé ostrovné štáty v Tichom oceáne, ktorých existencia je ohrozená, sa snažia túto tému pretlačiť už dlhé roky.

Takisto v takzvanom Africkom rohu (Somálsko, Etiópia, Džibutsko a Keňa) sa tento rok výrazne zhoršila humanitárna situácia. OSN uvádza, že najväčšie sucho za posledných 60 rokov trápi v regióne viac než 10 miliónov ľudí a hrozí im hladomor. Obyvatelia zasiahnutých oblastí, kde navyše stále prebiehajú boje o moc, sa z nich snažia odísť, pričom ich mnoho zomiera počas úteku.

Európska komisia začiatkom júla vyčlenila viac ako 5 miliónov eur na okamžitú pomoc pre najväčšie provizórne utečenecké tábory na svete Dadaab v Keni, ktoré majú zachrániť najohrozenejšie skupiny, pomôcť podvýživeným deťom, ochrániť dobytok a zabezpečiť vodu.

„Bezpečnostná rada by sa mala pripojiť k Valnému zhromaždeniu pri uznaní klimatickej zmeny za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Je to hrozba rovnako veľká ako šírenie jadrových zbraní a globálny terorizmus,“ uviedol pre New York Times prezident Nauru. Navrhol „vymenovať zvláštneho predstaviteľa pre klímu a bezpečnosť . Po tretie, musíme zhodnotiť, či je samotný systém OSN schopný reagovať na krízu takéhoto rozsahu.“

Diskusia o klimatickej bezpečnostnej hrozbe prichádza v čase pochybností o tom, či je OSN ako celosvetová organizácia schopná nájsť riešenie klimatických výziev. Júnové rokovania v Bonne priniesli len málo pokroku v kľúčových oblastiach.

Samotný generálny tajomník sa snaží presunúť dôraz z klimatickej zmeny na zelenú energiu a udržateľný rozvoj. Prvý pokus zaoberať sa hrozbami vyplývajúcimi z klimatickej zmeny presadzovala už Veľká Británia v roku 2007, ale veľmi rýchlo sa prejavili rozdielne názory jednotlivých krajín.