Brusel stanovil pravidlá pre bezplatné emisné kvóty aerolíniám

V obchodovacom období roku 2012 sa aerolíniám bezplatne pridelí 85 % leteckých kvót. V období od roku 2013 – 2020 to bude 82 %. Zvyšných 15 % kvót v každom období bude predmetom aukcie. V období 2013-2020 sa 3 % kvót vyčlenia ako osobitná rezerva pre nové a rýchlo sa rozvíjajúce letecké spoločnosti. Podľa Komisie sa do roku 2020 ušetrí asi 72 miliónov ton CO2 ročne.

„Robíme spravodlivý úsudok,“ uviedol Jos Delbeke, generálny riaditeľ EK pre klimatické opatrenia. „Rozdávame časť povoleniek operátorom aerolínií zadarmo, aby mohli svoje lietadlá a prevádzkové postupy urobiť environmentálne šetrnejšie a znížili emisie skleníkových plynov.“

Podľa analytikov Point Carbonu opatrenia najviac zasiahne desať najväčších leteckých spoločností, keďže budú budúci rok čeliť schodku v emisných povolenkách vo výške 30 miliónov ton, v dôsledku čoho presunú účet vo výške 360 miliónov eur na svojich zákazníkov.

„Relatívne málo veľkých aerolínií má na schéme skutočne značný podiel“ uviedol pre EurActiv Andreas Arvanitakis, spolu-riaditeľ Point Carbonu.

Point Carbon vytýčil desiatku spoločností, ktorá si bude musieť v roku 2012 dokúpiť povolenky: Air France, Alitalia, American Airlines, British Airways, Delta Airlines, Iberia, Lufthansa, Ryanair, United Airlines a Virgin Atlantic Airways.

„Asi polovica CO2, ktorú schéma zahŕňa, bude pochádzať od top 30 aerolínií, a samotná top 10 bude zodpovedať za viac ako tretinu všetkých emisií,“ dodal Arvanitakis.

Tieto náklady by mal v konečnom dôsledku znášať cestujúci. Podľa odhadov Európskej komisie sa cena za jeden let môže zvýšiť o 2 až 12 eur. Arvanitakis súhlasil s tým, že to bude najpravdepodobnejší výsledok, ale dodal: „Ide o priemysel, ktorý si je veľmi dobre vedomý nákladov, predovšetkým čo sa týka nízko-nákladových prepravcov.“

„Vlajkoví prepravcovia by mohli preniesť väčšiu časť nákladov na cestujúcich v biznis triede, kde dodatočných 10 eur nemusí znamenať veľký rozdiel, ale pri nízko-nákladovom lete to bude oveľa podstatnejšie,“ dodal.

Alokácie zadarmo – nešťastný darček

Komisárka pre oblasť klímy Connie Hedegaardová uviedla: „V súčasných trhových cenách tieto bezplatné kvóty predstavujú za jedno desaťročie hodnotu viac ako 20 miliárd EUR. Vďaka týmto potenciálnym príjmom budú môcť letecké spoločnosti investovať do obnovy svojich lietadiel, zlepšenia palivovej účinnosti a využívania nefosílneho leteckého paliva.“

Environmentalistom sa nečakaný príjem leteckých prepravcov z bezodplatných alokácií v hodnote 2,3 miliardy eur nepáči.

Sam van den Plas zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) ich nazval „nešťastným darčekom“, avšak zdôraznil, že WWF je spokojné s tým, že letecká doprava bude konečne včelená do ETS.

„Je to implementácia existujúceho európskeho práva po viac ako desiatich rokoch nečinnosti v rámci medzinárodného orgánu ICAO,“ povedal pre EurActiv. „Je to užitočný krok smerom ku globálnemu prístupu k riešeniu emisií.“

Zdroj z vnútra sektora leteckej prepravy však poukázal na „slabú stránku“, a to nedostatok presnosti ohľadom toho, čo sa stane s príjmami z aukcií.

„Používa sa veľmi ambivalentný jazyk a myslím si, že Komisia by rada preniesla bremeno použitia na environmentálne účely na členské štáty, ale štáty sa tomu bránili a jazyk sa zmiernil,“ uviedol.

Namiesto povinnosti preinvestovať tieto peniaze na ochranu životného prostredia, Komisia uviedla, že by sa „mali“ takto použiť, čo vyvoláva obavy.

Nemecké výhrady

Podľa informácií EurActivu sa výhrady Nemecka, že schéma môže narušiť globálne obchodovanie s emisiami podľa článku 25a platnej smernice 2003/87/ES o ETS, vyriešili na neformálnej Rade ministrov 16. júna.

„Objasnilo sa, že tento článok by sa mal aplikovať a interpretovať spôsobom, ktorý nás uistil, že sa zaručí fungovanie na globálne úrovni,“ uviedol pre EurActiv nemecký diplomat.

Dva týždne po stretnutí Európska komisia vydala aktualizovaný návod, ktorý mal „vytvoriť úroveň pre súhru medzi všetkými sektormi a zariadeniami“.

„Došlo sa tiež k zhode, že zahrnutie leteckej dopravy do ETS je testom toho, ako je európsky prístup ku klimatickej politike odolný vis-à-vis našim medzinárodným partnerom,“ dodal nemedký diplomat. „Bol by to zlý signál, keby sme začali ustupovať.“

Súdny dvor EÚ sa v súčasnosti zaoberá žalobou, ktorú podalo americké združenie ATA a tri americké spoločnosti voči právu EÚ zavádzať predpisy ETS aj na spoločnosti mimo EÚ. Začiatkom októbra by mal generálny advokát vydať svoje stanovisko, ktoré by mohlo naznačiť následné rozhodnutie súdu.

Takisto prepravcovia z Indie, Kanady, Ruska či Číny sa vyhrážajú EÚ možnou obchodnou vojnou.

Arvanitakis očakáva „značný odpor“ voči novým benchmarkom zo strany aerolínií registrovaných mimo EÚ.

„Stredne veľké a menšie aerolínie sú relatívne nepripravené a stále musia vyliezť po strmej krivke predtým ako sa schéma skutočne začne,“ uviedol.

Nové pravidlá referenčných hodnôt naopak podporilo združenie európskych aerolínií lacných leteniek (ELFAA).

„Považujeme zahrnutie letectva do ETS za environmentálne najlepšiu a najprínosnejšiu cestu znižovania emisií z letectva, ktorá ponúka návratnosť pre životné prostredie,“ uviedol generálny tajomník ELFAA John Hanlon. Dodal, že „ak by ste na trhu s nízkymi cenami leteniek mohli zákazníkom naúčtovať za let ďalších 12 eur, nemyslím si, že by sme čakali na zavedenie ETS“.

Nakoľko sa však od roku 2006 tento sektor rýchlo rozrastá, takisto očakáva, že nové pravidlá ťažko zasiahnu aj nízko-nákladových prepravcov.