Budaj odvracia žalobu EÚ pre hlucháňa, navrhuje stavebnú uzáveru v národných parkoch

Na snímke vpravo minister životného prostredia SR Ján Budaj počas tlačovej konferencie na tému: Slovenskej republike hrozí žaloba EÚ kvôli lokalitám hlucháňa. [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Národné parky podľa ministra životného prostredia pomaly strácajú svoju funkciu a pripomínajú skôr lunaparky. Chystá preto novelu zákona o ochrane prírody, ktorá zaistí dočasnú stavebnú uzáveru v národných parkoch.

Ministerstvo životného prostredia chystá novelu zákona o ochrane prírody. Priniesť by mala dočasnú stavebnú uzáveru národných parkov či vyššie odmeny pre súkromných urbárnikov. Ide o reakciu na žalobu Európskej komisie voči Slovensku pre nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho, následkom ktorej neustále klesá ich počet na našom území.

Ak nedôjde k zmene, hrozí krajine vysoká opakovaná pokuta, ako sa to stalo v Poľsku. Pre podobný problém v súčasnosti krajina platí 100.000 eur denne, kým situáciu nevyriešia. Podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽANO) je kritická situácia s hlucháňom špičkou ľadovca.

Komisia podala žalobu na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa

V chránených biotopoch hlucháňa hôrneho naďalej prebieha intenzívna ťažba dreva. Európska komisia preto po viacerých varovaniach na Slovensko podala žalobu na Súdny dvor EÚ. 

„Z národných parkov sa stali lunaparky, ktoré slúžia iba na zábavu a strácajú pôvodné prvky, pre ktoré boli za národný park vyhlásené,“ vysvetľuje dôvody tohto kroku minister.

„Návrh bude zavádzať dočasnú stavebnú uzáveru, kým sa neuskutoční zonácia národných parkov, teda kým sa neurčí, kde sa stavať môže a ktoré miesta majú zostať bez zásahu,“ priblížil Budaj. Developeri sa podľa šéfa rezortu nemusia obávať, ak bude novela schválená, stavebná uzávera potrvá pár mesiacov. Treba podľa neho jasne vymedziť územia v štvrtom a piatom stupni ochrany, kde bude zakázané stavať.

V návrhu sa tiež navrhuje, aby boli lepšie zaplatení súkromní urbárnici, ktorí chránia krajinu v prospech spoločnosti.

„Chceme radšej dať peňažné prostriedky ako kompenzáciu súkromným neštátnym vlastníkom ako tie isté peniaze potom vyplácať v rámci pokuty pre Európsku úniu,“ vysvetľuje filozofiu envirorezortu jeho štátny tajomník Michal Kiča.

Správa chránených území by mala podľa novely prejsť pod Štátnu ochranu prírody, teda pod Budajov rezort. Dnes sú pod správou Lesov SR, ktoré spadajú pod rezort pôdohospodárstva. „To dúfam pomôže predísť pokute aj ďalšiemu ničeniu lesov,“ zdôraznil Budaj.

Prečo žaloba

Európska komisia začiatkom júla oznámila, že sa po viacerých varovaniach rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho. Komisia tvrdí, že Slovensko do svojej národnej legislatívy správne nezaviedla a nedodržiava niektoré články európskej smernice o biotopoch a smernice o vtákoch.

Komisia upozornila, že v slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000 sa uskutočňuje intenzívna ťažba dreva. Od vstupu Slovenska do Únie v roku 2004 populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, poklesla preto o polovicu.

Žaloba pre hlucháňa je podľa slovenských europoslancov odôvodnená

Zodpovedné úrady neprejavili ochotu riešiť situáciu v prospech ochrany hlucháňa hôrneho, chránené lokality boli v čase právneho konania Komisie voči Slovensku úmyselne narúšané, hovorí europoslanec Michal Wiezik. 

Slovensko prijalo plán záchrany hlucháňa hôrneho, v ktorom uznalo tento pokles a vymedzilo opatrenia na jeho zastavenie. Tieto opatrenia sa však vo všeobecnosti neuskutočnili. Podľa ministra Budaja stav, v akom hlucháň hôrny na Slovensku prežíva, je dôkazom úpadku slovenskej prírody.

Vedenie rezortu podľa Kiču s Komisiou intenzívne rokovalo v snahe presvedčiť ju, aby žalobu stiahla. „Situácia je natoľko vážna, že ani táto snaha zrejme nebude úspešná,“ vysvetlil