Budaj sľubuje efektívnejšie a transparentnejšie odstraňovanie envirozáťaží

Minister životného prostredia Ján Budaj počas kontroly envirorezortu v budove Istrochemu v Bratislave [TASR/Martin Baumann]

Ministerstvo životného prostredia chce zjednodušiť odstraňovanie záťaží životného prostredie. Minister tiež sľúbil odtajniť informácie o takmer tisícke dosiaľ nezverejnených záťažiach.

Bývalé továrne, závody, skládky, haldy, kalové polia či priemyselné parky. Na Slovensku sú aj naďalej stovky environmentálnych záťaží, ktoré ohrozujú zdravie obyvateľov v ich okolí. Viaceré z nich úrady postupne odstraňujú, s inými je to zložitejšie.

Minister životného prostredia Ján Budaj (nom. OĽaNO) v utorok na tlačovej konferencii informoval, že jeho rezort spúšťa legislatívny proces k novelám dvoch zákonov relevantných pre problematiku environmentálnych záťaží – geologického zákona a zákona o environmentálnych záťažiach.

Štát bude po novom môcť jednoduchšie vymáhať náklady na likvidáciu toxických skládok a iných záťaží. Mnohé z nich sa totiž nachádzajú na pozemkoch, ktoré sa v 90. rokoch sprivatizovali. Bežnou praxou je, že pôvodní vlastníci tieto pozemky prepísali na „biele kone” či schránkové firmy so sídlom v zahraničí. Týmto spôsobom sa zbavovali zodpovednosti za znečistenie.

Dedičstvo socializmu a divokej privatizácie

Slovensko trápi až 1817 environmentálnych záťaží. Iba 310 z nich je potvrdených a odtajnených. Veľká časť z nich je dedičstvom socializmu. Ide o množstvo bývalých tovární, závodov, skládok, háld, kalových polí či priemyselných parkov. Korene súčasných problémov sú podľa Budaja v období divokej privatizácie, keď mnohé štátne podniky prešli pod súkromných majiteľov.

„Podnikateľom ostali lukratívne nehnuteľnosti, štátu iba záťaž. Štát dokonca platil vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza záťaž, náhrady za obmedzenie zisku, vstupy a obmedzenia. S týmto modelom, ktorý nahrával privatizérom a poškodzoval verejný záujem, skoncujeme,” povedal Budaj.  

Počet domácností postihnutých znečistením, špinou alebo inými enviroproblémami

V roku 2017 bolo na Slovensku postihnutých znečistením 10,7 % domácností, čo je pod priemerom európskej pätnástky.

V legislatíve sa dnes nachádzajú viaceré výnimky, ktoré vlastníkom umožňujú zbaviť sa zodpovednosti. Novely by ich mali odstrániť. Náklady na likvidáciu si chce štát vymáhať tak, že pohľadávka bude zabezpečená vecnou ťarchou na pozemok a záložným právom (zabezpečením pohľadávky).

Ďalším problémom je, že úrady nemôžu na súkromné pozemky umiestňovať zariadenia, ktoré monitorujú znečistenie bez súhlasu majiteľa. Takýmto prípadom je firma Istrochem v Bratislave, ktorej majiteľ nedovolil umiestniť na svoj pozemok monitorovacie sondy.

Peniaze z eurofondov aj z plánu obnovy

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová ešte začiatkom októbra upozornila, že úrady svojou pasivitou pri riešení záťaží životného prostredia porušujú ústavu. Patakyová vykonala vlastný prieskum 152 záťaží. V 73 z nich sa nezačalo ešte ani konanie o určení osoby, ktorá by ju mala odstrániť.

„Toto zistenie považujem za obzvlášť alarmujúce najmä vzhľadom na skutočnosť, že vo všetkých prípadoch ide o environmentálne záťaže s vysokou prioritou ohrozujúce nielen životné prostredie, ale aj život a zdravie všetkých obyvateľov už niekoľko desiatok rokov,” uviedla Patakyová v mimoriadnej správe, ktorú predložila do parlamentu. Zákonodarný zbor mal o nej pôvodne rokovať už na októbrovej schôdzi, napokon sa však z programu vypustila a presunula na novembrové zasadnutie.

Koľko bude odstránenie všetkých záťaží stáť je ťažké odhadnúť. Ministerstvo však hovorí o najmenej dvoch miliardách eur. Envirorezort žiada v novom programovom období pre čerpanie eurofondov vyčleniť na prieskum a odstraňovanie záťaží 580 miliónov eur. Ministerstvo takisto avizovalo, že pomôcť by mohli aj peniaze z plánu obnovy.

Ako prvé sa budú odstraňovať tie najkritickejšie záťaže. Register na internetovej stránke ministerstva rozdeľuje záťaže podľa priority do troch kategórií. Celkom 278 má vysokú prioritu. Tieto záťaže sú najviac ohrozujúce pre zdravie obyvateľov v ich blízkosti. Jednou z nich je napríklad územie bývalej nelegálnej skládky odpadu v Pezinku – Za Glejovkou. Tamojšia pôda je kontaminovaná ropnými látkami neznámeho pôvodu, ktoré zároveň kontaminovali podzemnú vodu v hĺbke viac ako dva metre.

Stredovek online

Ministerstvo chce v novelách pracovať aj na transparentnosti a dostupnosti k informáciám.

Internetová stránka envirozataze.enviroportal.sk sa len ťažko môže pýšiť najlepšie spracovaným rozhraním štátnej webstránky. Vzhľad aj navigácia sa dajú označiť prinajlepšom za skôr staré než mladé. Anglická verzia sa končí v momente, keď si kliknete na detail konkrétnej environmentálnej záťaže. Práve v detailoch spočíva najväčší problém portálu.

Rómovia v Rudňanoch žijú pri skládkach na zamorenej pôde. Situácia sa zlepšuje len pomaly

V dvoch segregovaných rómskych osadách sú Rómovia vystavení ťažkým kovom s rizikom dlhodobých následkov na ich zdravie. Vyššia chorobnosť sa prejavuje najmä u detí.

Hlavnou úlohou tejto internetovej stránky je poskytovať informácie o slovenských environmentálnych záťažiach. Potvrdené a odtajnené záťaže sú v registri označené pod písmenom B.  Takouto záťažou je napríklad aj hlavná železničná stanica v Banskej Bystrici. Keď si ju nájdete v registri na internetovej stránke a kliknete na detaily, dozviete sa, že ide o záťaž so strednou prioritou v zraniteľnej oblasti. Dôvodom znečistenia je činnosť železničného depa a stanice. Na kontaminanty natrafil prieskum pri výstavbe na priľahlej Stavebnej ulici. Nedozviete sa však, o akých kontaminantoch hovoríme, ani čo presne návštevníkom či obyvateľom v blízkosti stanice hrozí.

Ešte menej sa dozviete, keď chcete zistiť niečo o takzvaných predpokladaných záťažiach, ktoré sú označené písmenom A. Na Slovensku ich je viac ako 900. Tieto záťaže sú utajené a na „detaily” ani nie je možné kliknúť. Práve to by sa malo po schválení novej legislatívy zmeniť.

Príkladom „predpokladanej environmentálnej záťaže” je sú aj banské v haldy v Rudňanoch v okrese Spišská Nová Ves, v ktorých blízkosti sa nachádzajú dve segregované rómske osady. Ani o týchto záťažiach v registri nič zásadné nezistíte. Po chvíľke pátranie na internete však natrafíte na viacero štúdii dokazujúcich zamorenie tamojšej pôdy ortuťou a inými ťažkými kovmi, hrozbe zosuvov pôdy či záplav. Kontaminácia ťažkými kovmi sa prejavuje napríklad zvýšenou chorobnosťou obyvateľov osád, najmä detí.