Budúcnosť leteckej dopravy: predstavy a realita

zdroj: TASR

Predpokladalo sa, že 60-percentné zníženie emisií CO2 v doprave do roku 2050, ktoré uviedla Komisia minulý pondelok (28.3.) v Bielej knihe 2011 sa rovnomerne rozdelí medzi cestnú, železničnú i leteckú formu. Hoci toto sektorové rozloženie nebolo bližšie špecifikované, EurActiv zistil, že redukcia pre letectvo je len 34%.

Optimistická vízia: meškania do 1 minúty

Komisár pre dopravu Siim Kallas predstavil minulý týždeň počas leteckých dní v Madride správu s názvom „Flightpath 2050“, ktorú vypracovali zástupcovia generálnych riaditeľstiev Komisie (DG) pre dopravu a tiež výskum a inovácie, predstavitelia z odvetvia infraštruktúry, vozidiel, prevádzky, palív a výskumu.

Podľa správy si európsky letecký priemysel dokáže udržať, či dokonca zvýšiť svoju konkurencieschopnosť s podielom viac ako 40% na svetovom trhu aj napriek rastúcej konkurencii ďalších hráčov (napr. Číny).

Budúci systém riadenia letovej prevádzky (ATM) by mal zvládnuť „najmenej“ 25 miliónov letov ročne, pričom lietadlá „pristanú do jednej minúty od plánovaného príletu bez ohľadu na poveternostné podmienky“. V súčasnosti sa každoročne odbaví asi 9 miliónov letov, mnohé z nich však majú aj niekoľkohodinové meškania.

Medzi ďalšie ciele leteckej dopravy do roku 2050 patrí zníženie emisií CO2 na pasažiera a kilometer o 75%, redukcia emisií oxidov dusíka o 90% a zníženie hluku z lietadiel o 65%.

Ako sa reálne znížia emisie?

Vedúci oddelenia pre alternatívne palivá z DG pre dopravu Sandro Santamato pre EurActiv uviedol, že „emisie CO2 z leteckej prepravy neklesnú do roku 2050 o 60%, ale len o 34% oproti roku 2005.“

Ostatné sektory sa budú merať v porovnaní s rokom 1990, pričom počas 15 rokov (1990-2005) emisie z letectva stúpli asi o 81%. Preto bude mať letecká preprava ľahšiu východiskovú pozíciu pre znižovanie emisií.

Podľa Santamata možno pri súčasných trendoch a stále hustejšej leteckej premávke predpokladať pre rok 2050 nárast emisií v tomto sektore o 64%. Dodal, že emisie by sa vďaka zefektívneniu výkonu palív mali znížiť o 54% a o ďalších 44% vďaka využitiu nízkouhlíkových palív.

Detailnejší rozbor všeobecných cieľov uvedených v dopravnej stratégii EÚ ukazuje, že k zvyšovaniu efektívnosti, a súvisiacemu 54-percentnému zníženiu emisií, by podľa analýzy Komisie malo počas nasledujúcich 40-tich rokoch dochádzať postupne – o 1% ročne.

Redukcia z nízkouhlíkových palív by sa zase mala dosiahnuť využívaním druhej alebo tretej generácie biopetroleja. Ten, ako uviedol Santamata, by mal „prísť na komerčný trh po roku 2035“.

Keď si tieto údaje Komisia spočítala, získala celkovú redukciu emisií o 34%.

Otázne biopalivá

Viacerí odborníci pochybujú o reálnom príspevku biopalív k zníženiu emisií. Medzi inými napríklad správa vypracovaná pre britskú vládu, ktorá je v sprievodnom pracovnom dokumente Bielej knihy citovaná, avšak neuvedená medzi zdrojmi. Tá pochybuje o tom, či biopalivá môžu pokryť viac ako štvrtinu podielu leteckého paliva do roku 2050, ktorý Komisia plánuje.

V dokumente sa píše, že je „nerozumné domnievať sa, že v roku 2050 by biopalivá mohli zodpovedať za viac ako 10% svetového leteckého paliva“. Jeho autori varujú aj pred politickými rozhodnutiami založenými na „špekulatívnej budúcnosti technologických prelomov,“ ako sú 60-percentné úspor paliva.

Santamato zdôraznil, že „Biela kniha ja založená na našich vlastných modeloch“. Priznal, že iné predikcie boli „menej optimistické, ale verím, že náš prístup je komplexnejší“.

Alexandre Dossat, hovorca priemyselného združenia AeroSpace and Defence (ASD), uviedol, že naplnenie cieľa Európskej komisie o 40% podiele biopalív závisí na odstránení vládnych dotácií a stimulov.

Simon McNamara, z asociácie európskych regionálnych aerolínii (ERA) to upresnil: „Závisí to na ochote dodávateľského priemyslu investovať do výroby biopalív, aby sa naplnil dopyt aerolínií.“

Záhadou pre mnohých stále zostáva aj to, ako chce Komisia za predpokladu, že „letecká dopravná aktivita EÚ sa medzi rokmi 2005 a 2050 viac ako zdvojnásobí (nárast asi o 120%)“ dosiahnuť 34-percentné zníženie emisií.

Hovorkyňa komisára pre dopravu Helen Kearns uviedla, že Jednotné európske nebo a „program SESAR by mal sám o sebe skrátiť väčšinu letov o 10 km a zodpovedajúcim spôsobom aj znížiť emisie.“ Dodala, že Komisia dúfa, že viac cestujúcich si pre kratšie cesty zvolí vlak a nie lietadlo.

Komisár Siim Kallas odpovedal EurActivu opatrnejšie: „Záleží na kvalite služieb. Nechceme nikoho nútiť do rozhodnutia, chceme vytvoriť praktickú alternatívu.“

Podľa environmentalistov však Komisia rezignovala na pokusy o zmenu chovania spotrebiteľov. Člen Výboru EP pre dopravu europoslanec Michaela Cramera (Zelení) povedal, že „Komisia sa snaží len o technické vylepšenia, nie o zmenu chovania.“ Doplnil, že „nie je možné obmedziť emisie a zároveň expandovať leteckú prepravu.“