Členské štáty majú výhrady voči plánu na ochranu biodiverzity

zdroJ. flickr, autor: crabchick

Ministri životného prostredia EÚ včera (21. júna) diskutovali o stratégii EÚ pre biodiverzitu do roku 2020, ktorú predložila Komisia začiatkom mája. Na dvadsiatich konkrétnych nástrojoch a šiestich hlavných cieľoch, ktoré z jej dielne pochádzali, sa však nedokázali dohodnúť.

Ministri po búrlivej debate stratégiu spolu s jej cieľmi označili za „kľúčový nástroj, ktorý EÚ umožní dosiahnuť svoj hlavný cieľ pre rok 2020“ (viď Pozadie).

Namiesto prijatia dvadsiatich navrhovaných nástrojov, dospela Rada k záveru, že je „potrebné ďalej diskutovať o činnostiach, aby sa zabezpečila efektívna a koherentná implementácia tejto stratégie“.

Niektoré krajiny, napríklad Taliansko a Dánsko, dokonca odmietli prijať ciele stratégie a rozhodli sa vydať vlastné stanoviská k tejto záležitosti.

V talianskom stanovisku sa uvádza, že včerajšie závery „v sebe nezahŕňajú žiadnu automatickú podporu cieľom vytýčeným v stratégii a vyžadujú si dôkladnejšiu diskusiu“.

Financovanie

Karen Ellemanová, dánska ministerka životného prostredia, uviedla, že Rada nemala dostatok času, aby sa mohla dôkladne zaoberať danými šiestimi cieľmi, dvadsiatimi nástrojmi alebo finančnými dôsledkami. Stratégiu totiž Komisia predložila iba pred šiestimi týždňami.

Zároveň dodala, že nebolo úplne jasné, čo má Komisia a členské štáty robiť. Nebolo ani jasné, koľko ich celá stratégia bude stáť.

Podľa talianskeho stanoviska „potrebujú finančné implikácie starostlivé uváženie“. Taliani tiež varovali, že „musíme byť opatrní pri tom, čo vlastne podpisujeme.“

Bulharská ministerka životného prostredia Nona Karadzhova poznamenala, že znovuobnovenie biodiverzity bude veľmi nákladné. Poukázala na fakt, že tretina Bulharska je súčasťou ochranárskej siete Natura, čo znamená, že implementácia navrhovanej stratégie pre biodiverzitu si vyžiada veľa peňazí.

Ellemanová zároveň varovala, aby sa EÚ nedopustila opakovane tej istej chyby. Na mysli mala hlavne ciele EÚ pre biodiverzitu do roku 2010, ktoré sa vôbec nenaplnili, pretože sa členské štáty nikdy poriadne nedohodli na tom, čo vlastne tieto ciele znamenajú. Zároveň sa k nim štáty nikdy nezaviazali a nerozoberali finančnú stránku daných cieľov.

Podľa Rakúska, Dánska a Veľkej Británie by sa mohla stratégia biodiverzity financovať zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Zdôraznili hlavne druhý pilier tejto politiky, ktorá je podľa nich ideálnym nástrojom na rôzne environmentálne projekty, vrátane biodiverzity.

Pozície

Komisár pre životné prostredie Janez Potočnik uznal, že nová stratégia pre biodiverzitu prišla v ťažkej ekonomickej situácii. „Keď prídu zlé časy, obavy o životné prostredie majú tendenciu klesať na zozname priorít“, uviedol.

Zdôraznil však, že „terajšia ekonomická úzkosť nie je spôsobená environmentálnou politikou alebo obavami o životné prostredie“.

Tvrdí, že návrh Komisie reprezentuje „minimum, ktoré potrebujeme, ak chceme dosiahnuť hlavné ciele 2020 prijaté hlavami štátov a vlád EÚ“.

„Ciele a činnosti sú výsledkom dôkladnej analýzy, konzultácie a príprav a Komisia si stojí za ich závažnosťou a adekvátnosťou,“ dodal.

Potočnik zároveň povedal, že Rada naozaj nemala veľa času prediskutovať danú stratégiu a chápe, ak niektoré vlády potrebovali viac času na zhodnotenie daných nástrojov.

Čo sa týka nákladov danej stratégie, poukázal Potočnik na vedecké výskumy, ktoré dokazujú, že ak sa nič neurobí, budú budúce náklady vyššie ako terajšia implementácia týchto nástrojov.

Environmentálna organizácia WWF ľutuje, že ministri neprijali nástroje, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov danej stratégie a odsunuli ich do ďalšej diskusie

Andreas Baumüller z WWF povedal, že „pokiaľ nie je stratégia a jej ciele, podporená konkrétnymi aktivitami, ostáva absolútne bezmocná a neprinesie nevyhnutné zmeny potrebné na zabránenie straty biodiverzity v Európe. Je to ako dostať pekne zabalený darček, v ktorom však nič nie je. Je to sklamanie“.

Európska ornitologická spoločnosť (Birdlife Europe) vyzvala členské štáty „aby pokračovali vo svojom novom záväzku reformovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a Spoločnej politiky rybolovu (CFP), a alokovali v novom rozpočte EÚ na biodiverzitu dostatočné množstvo financií“.

Organizácia Oceana je sklamaná „slabými a nekonzistentnými závermi,“ ktorým „chýba adekvátna politická sila, čím sa oslabuje navrhovaná stratégia biodiverzity EÚ do roku 2020,“ predovšetkým v oblasti rybolovu.

Xavier Pastor, výkonný riaditeľ organizácie Oceana, uviedol, že EÚ musí štrukturálne zreformovať svoju politiku rybolovu ak chce zabrániť úbytku biodiverzity a obnoviť zdravie svojich oceánov.

„Stratégia pre biodiverzitu mala za cieľ vydláždiť cestu pre ekologicky udržateľnú reformu CFP, ale dnes Rada prijala iba prázdne závery, ktoré oddeľujú ciele od aktivít, ktoré sú potrebné pre ich dosiahnutie.“ Krajiny EÚ sa pritom pred desiatimi rokmi zaviazali, že najneskôr do roku 2015 obnovia množstvo rýb v oceánoch na úroveň, ktorá prinesie maximálny udržateľný výnos, dodal Pastor.

Pozície

„V období prebiehajúcej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tiež začínajúcich diskusií k viacročnému finančnému rámcu EÚ po roku 2013 považujeme za potrebné z úrovne ministrov životného prostredia deklarovať význam biodiverzity, váhu potrebných opatrení, ale predovšetkým jej význam pre zdrojovo efektívnu Európu a v konečnom dôsledku jej ekonomický a sociálny prínos. Podpora financovania území NATURA 2000 je pre Slovensko podstatná aj v nadchádzajúcom období a budeme sa zasadzovať za  komplexné a efektívne riešenia tohto financovania,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Branislav Cimerman.

Proces hodnotenia súčasnej legislatívy EÚ v oblasti ochrany vôd Cimerman ocenil a vyjadril jasnú potrebu riešenia extrémnych hydrologických dopadov zmeny klímy. Rovnako zvýraznil integrácie aspektov manažmentu vôd do ďalších sektorov hospodárstva napr. do dopravy a energetiky.