Dánsko zákazom niektorých chemikálií vzdoruje EÚ

Dánska ministerka životného prostredia Ida Auken oznámila, že na jeseň navrhne zákaz štyroch chemických látok s označením DEHP, DBP, DIBP a BBP. Tieto ftaláty sa používajú najmä pri výrobe plastov s cieľom zvýšiť ich jemnosť a flexibilitu. Ich použitie už Európska únia zakázala v prípade detských hračiek.  

Dánsko sa týmto krokom vzoprie pravidlám EÚ. Na jar 2013 by mala Európska komisia predstaviť opatrenia v oblasti endokrínnych disruptorov, ktoré by mohli viesť k prísnejšej regulácii ftalátov.

Environmentálna loby ChemSec tiež kritizuje EÚ, že odkladá reguláciu chemických látok, ktoré v telách živočíchov i ľudí účinkujú ako hormóny a narúšajú prirodzené fyziologické funkcie v endokrínnom systéme.

„Dánske ministerstvo životného prostredia má dostatok dokumentácie, takže cítime, že teraz je čas konať,“  uviedla Auken pre EurActiv. „EÚ sa na to pozrie na jar a my vieme, ako dlho to trvá, kým sa každý zhodne na tom, čo robiť. Musí to ísť cez všetky inštitúcie a až potom to vstúpi do platnosti. Môže to trvať skutočne dlho a nemyslím si, že by Dánsko malo čakať, keď máme také jasné indikácie rizík v tejto oblasti.“

„Preto chcem tieto ftaláty dostať z trhu,“ dodala dánska ministerka v telefonickom rozhovore.

Riziko žaloby

Auken tiež uviedla, že európsku reguláciu v oblasti ftalátov považuje za „úplne neadekvátnu“. Hlavným nástrojom EÚ v oblasti regulácie chemických látok je nariadenie REACH.

Ministerka priznala, že 4. júna zaslala Európska komisia Dánsku detailné stanovisko k plánovanému nariadeniu ministerstva, ktoré ukázalo jasný rozdiel v názoroch Dánska a EK ohľadom interpretácie REACH. To by znamenala, že Kodaň riskuje zákazom ftalátov konanie zo strany Komisie a potenciálne súdnu žalobu.

„Samozrejme, dúfam, že to nebude tento prípad, ale ak áno, som na to pripravená,“ vysvetlila Auken s tým, že má k dispozícii dostatok vedeckých dôkazov a zákaz konzultovala aj s právnym výborom dánskej vlády, ktorý ju uistil, že v prípade žaloby na Súdnom dvore EÚ by vyhrali.

Podľa nej sa súčasná chemická regulácia EÚ vyznačuje dvoma prekážkami. Prvou je neochota pozrieť sa na „veľmi komplikovanú“ otázku endokrínnych disruptorov. V súvislosti s tou druhou uviedla, že nie je žiadnym tajomstvom „silný lobing v EÚ zo strany chemického priemyslu a pravdepodobne o nich budeme počuť ešte viac“.

Priemysel: Ide o politickú senzáciu

Predstavitelia priemyslu neskrývali prekvapenie z tohto kroku. Podľa dánskej Rady pre informácie o PVC je zákaz zbytočný, pretože najnebezpečnejšie ftaláty sa z výroby aj tak postupne odstraňujú. Súhlasia s názorom expertov EÚ, že ide o „politickú senzáciu“.

„Spotreba ftalátov, na ktoré [Auken] útočí, sú značne na ústupe a v EÚ na ceste preč. Tak na čo ten rozruch? Je to otravné,“ reagoval riaditeľ Rady pre informácie o PVC Ole Grøndahl Hansen.

Poukázal na to, že nie všetky ftaláty sa klasifikujú ako nebezpečné a počas posledných 10 rokov sa použitie tých nebezpečných znižuje.

„Všetci sme sa zhodli na tom, že budeme pokračovať v tom, čo naplánovalo REACH, ako dôjde k postupnému odstráneniu, ale ona [Auken] nedokáže počkať ani šesť mesiacov“ dodal Hansen. Zdôraznil, že rozhodnutia na úrovni EÚ ohľadom ftalátov sa tiež zakladajú na vedeckých hodnoteniach rizík, takže v prípade súdu bude musieť dánske ministerstvo argumentovať proti záverom vedcov zo všetkých členských krajín.

„Pre Idu Auken bude veľmi ťažké, aby jej toto v EÚ prešlo. Bude musieť preukázať, že ftaláty sú nebezpečnejšie pre Dánov než pre ostatných občanov EÚ,“ uviedol Hansen.