De Boer podporuje väčšiu rolu súkromného sektora v klimatických rokovaniach

Foto: Flickr.com / World Economic Forum (Licencia Creative Commons)

„Potrebujeme určitý druh konzultačného mechanizmu, aby sme do tejto debaty vniesli pohľad súkromného sektoru,“ uviedol Yvo de Boer v rozhovore pre EurActiv.

„Ak významnou časťou riešenia je financovanie súkromným sektorom, potom by mal mať aj významné slovo pri navrhovaní tohto riešenia,“ povedal.

Takýto krok by nielen zmenil spôsob ako sa vedú klimatické rozhovory ale pravdepodobne tiež roznietil odpor krajín rozvojového sveta.

Európska komisia začiatkom apríla vyzvala súkromný sektor, aby poskytol väčšinu kapitálu pre adaptáciu krajín na klimatické zmeny na ktorom sa krajiny dohodli v decembri 2010 na konferencii v Cancúne.

Budúce fungovanie pripravuje dočasný výbor zložený zo vládnych zástupcov. Podľa de Boera by bolo „prínosné“ ak by súkromný sektor nemal len súčasný štatút pozorovateľa procesu, ale nový mechanizmus umožnil „priamejší vstup a radu“ zo strany bánk, penzijných fondov a energetických investorov.

Krajiny Juhu však zastávajú názor, že pomoc bohatšieho Severu by mala pochádzať primárne z verejných zdrojov. Organizácia Oxfam odsúdila snahu EÚ získať do klimatického fondu súkromné financie a označila ho za „chytré účtovníctvo“ a „nesprávne“.

De Boer uviedol, že možno predpokladať „určitý odpor rozvíjajúcich sa krajín“ ale trvá na tom, že „odrezať si nos, aby ste nahnevali tvár a povedať, že súkromný sektor musí zostať mimo diskusií, by bolo v konečnom dôsledku na škodu rozvíjajúcich sa krajín“.

Namiesto jediného Zeleného klimatického fondu navrhuje de Boer sieť rôznych verejných a súkromných finančných orgánov: „Mali by sme uvažovať o rodine finančných inštitúcií, ktoré skombinujú svoje rozličné odborné znalosti a finančné úlohy pre efektívnejšie dosiahnutie cieľov klimatických zmien.“

Podľa neho je „trochu divné“, že finančné inštitúcie v súčasnosti nemajú žiadne miesto pri stole, na ktorom sa pripravuje klimatický fond. „Nedáva mi to žiaden zmysel,“ dodal.

De Boer bol výkonným tajomníkom UNFCCC až do neúspešného Kodaňského summitu v decembri 2009. Dva mesiace po ňom oznámil svoju rezignáciu a nastúpil ako klimatický konzultant do spoločnosti KPMG.

V rozsiahlom interview tiež de Boer uviedol, že vďaka príjmom z emisnej schémy ETS by sa mohla dosiahnuť vyššia redukcia emisií CO2.

„V súčasnosti je nepopierateľnou pravdou to, že dodávatelia elektrickej energie v Európe mali v dôsledku nastavenia ETS nečakaný zisk,“ priznal.

Podľa niektorých odhadov zarobili tieto spoločnosti na prvej fáze európskej schémy ETS asi 19 miliárd eur, v druhej fáze by sa ich zisk mohol vyšplhať až na 71 miliárd eur.

„Verím, že primárny účel takto vytvoreného príjmu by mala byť ďalšia redukcia emisií,“ povedal de Boer. „Súčasťou snahy pokročiť vpred, je uistiť sa, že finančné zdroje sa používajú spôsobom, ktorý prispieva k riešeniu.“

Najviac ho znepokojujú váhavé záväzky k zníženiu emisií zo strany rozvinutých krajín, ktoré by mohli ovplyvniť už aj tak zaostávajúci trh s uhlíkom.

„Potrebujeme tiež adekvátny dopyt, ktorý sa vytvára ambicióznymi redukčnými cieľmi industrializovaných krajín,“ vysvetlil. K tým však podľa neho nedochádza.

Dodal, že v súčasnosti možno za „zmysluplné“ uhlíkové trhy považovať len tie v Japonsku a Európskej únii.

Celý rozhovor v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.