Zelená infraštruktúra je osvedčeným nástrojom, ktorým sa z prírody získavajú ekologické, ekonomické a sociálne prínosy. Európska komisia v pondelok (6.5.) prijala novú stratégiu podpory využívania zelenej infraštruktúry a zabezpečenia systematického uplatňovania posilnenia prírodných procesov pri priestorovom plánovaní.
„Budovanie zelenej infraštruktúry je často dobrou investíciou pre prírodu, hospodárstvo a pracovné miesta,“ zdôraznil komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. „Mali by sme spoločnosti ponúknuť riešenia, ktoré sú v súlade s prírodou a nie proti nej, tam, kde to má ekonomický a environmentálny zmysel.“
Príkladom je, že namiesto budovania ochrannej infraštruktúry proti povodniam by riešenie prostredníctvom zelenej infraštruktúry umožňovalo, aby prírodné mokrade absorbovali nadmerné množstvo vody pochádzajúcej z prudkých lejakov.
Expanzia miest a výstavba dopravnej infraštruktúry degradovali a rozdelili hodnotné ekosystémy, čím negatívne zasiahli do prirodzených biotopov živočíchov a rastlín a obmedzili priestorovú a funkčnú súdržnosť krajiny. Narušené ekosystémy mávajú zvyčajne nižšiu rozmanitosť druhov a nemôžu poskytovať rovnaký rozsah služieb ako zdravé ekosystémy.
Eko-dukty, hrádze, aleje
Zelená infraštruktúra je často lacnejšia a trvanlivejšia než jej alternatívy, ktoré ponúka konvenčné stavebné inžinierstvo. Parky bohaté na biodiverzitu, zelené plochy a koridory čerstvého vzduchu môžu napríklad zmierňovať negatívne vplyvy letných horúčav.
Zelené mosty a eko-dukty môžu opätovne prepojiť prírodné oblasti, ktoré boli umelo rozdelené cestami či železnicami. Zároveň znižujú počet nehôd medzi divou zverou a dopravnými prostriedkami.
Investície do zelenej infraštruktúry majú zvyčajne vysokú návratnosť. Napríklad prínosy presunu hrádzí, investícií do riadenia poľnohospodárstva prispôsobeného záplavovým územiam a budovania rybovodov v rámci projektu obnovy záplavového územia na rieke Labe v Nemecku prevážili nad nákladmi až o koeficient 4. Prínosy v oblasti rekreácie, ochrany pred záplavami a zachytávania uhlíka, ktoré neboli vyčíslené, by hodnotu týchto vypočítaných prínosov zvýšili ešte viac.
Zelená infraštruktúra prináša aj viaceré sociálne výhody – vytvára pracovné miesta a mestá sú atraktívnejšie pre život a prácu, umožňuje, aby sa faune a flóre darilo dokonca aj v mestách. Prvky zelenej infraštruktúry v prostredí miest, akými sú zelené strechy, parky a aleje, prispievajú k ochrane ľudského zdravia, úsporám energie, uľahčujú odtekanie vody.
Integrácia do ostatných politík
Nová stratégia sa zameria na podporu zelenej infraštruktúry v hlavných oblastiach politiky, napr. v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, v oblasti ochrany prírody, vo vodnom hospodárstve, v námornej oblasti a rybolove, regionálnej politike a politike súdržnosti, politike zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej, doprave, energetike, politike v oblasti predchádzania katastrofám a využívania pôdy.
Do konca tohto roka Komisia vypracuje usmernenia o tom, ako sa dá zelená infraštruktúra integrovať do realizácie týchto politík v období 2014-2020.
Komisia chce tiež zlepšiť výskum, posilniť vedomostnú základňu a podporiť inovačné technológie v oblasti zelenej infraštruktúry. V rámci zlepšovania prístupu k financovaniu tiež navrhla zriadiť do roku 2014 v spolupráci s Európskou investičnou bankou nástroj financovania EÚ na podporu projektov v oblasti zelenej infraštruktúry.
Do konca roku 2015 plánuje EK uskutočniť štúdiu s cieľom posúdiť možnosti vytvorenia siete zelenej infraštruktúry v rámci EÚ. Následne do konca roku 2017 preskúma pokrok pri vytváraní zelenej infraštruktúry a uverejní správu o získaných skúsenostiach spolu s odporúčaniami týkajúcimi sa budúcej činnosti.