Priemyselné emisie minulý rok klesli o pár percent

FOTO TASR/CSIRO

Podľa predbežných overených údajov za rok 2011, ktoré včera (2.4.) zverejnila Európska komisia, vypustilo asi 11 tisíc zariadení z 30 európskych krajín v rámci schémy pre obchodovanie EÚ ETS do ovzdušia 1,88 miliardy ton emisií CO2, čo je mierny pokles oproti roku 2010.

Vtedy priemyselné podniky vypustili 1,94 miliardy ton emisií. Medziročne teda podľa predbežných výsledkov, kde však ešte chýbajú údaje za viacero zariadení, došlo k zníženiu emisií o 2,4 %.

Oproti stanovenému stropu, t.j. množstvu povoleniek, ktoré dostali bezplatne, to bolo o 114 miliónov ton emisií menej, čo naznačuje nadbytok povoleniek na trhu, a to už tretí rok po sebe. Nevyužité povolenky môžu podniky preniesť do ďalšieho obdobia alebo s nimi voľne obchodovať.

Najviac emisií vypustili do ovzdušia tepelné elektrárne v Poľsku, Nemecku a Veľkej Británii. Medzi top 20 znečisťovateľmi sú aj oceliarne v talianskom meste Taranto a vo východoslovenskej metropole Košice.

Včerajšie oznámenie Komisie viedlo k ďalšiemu zníženiu cien uhlíka a to na rekordných 6,14 eur za tonu. Hoci postupné znižovanie emisií naznačuje, že EÚ sa podarí dosiahnuť cieľ stanovený do roku 2020, zároveň to potvrdzuje pokles v produkcii elektriny z dôvodu slabšej priemyselnej výroby.

Trh vraj funguje

Bjorn Inge Vik, analytik spoločnosti Point Carbon, trvá na tom, že systém ETS ako nástroj na znižovanie emisií funguje. „Hlavný dôvod, prečo sú emisie tak nízke je mierna zima a zhoršujúca sa ekonomika ku koncu minulého roku,“ uviedol pre EurActiv. Avšak kvôli „ráznemu poklesu ceny uhlíka v druhej polovici roka 2011 bol vplyv ETS na emisie v roku 2011 pravdepodobne menší než v roku 2010,“ dodal.

Vplyv pretrvávajúcej ekonomickej krízy a teplejšieho počasia potvrdzuje najmä to, že vo všeobecnosti najväčší pokles emisií zaznamenal sektor energetiky – výroba elektriny i tepla ale tiež ďalšie priemyselné inštalácie. Analytici potvrdili, že predbežne zverejnené objemy sú nižšie než sa predpokladalo a bude to mať dodatočný dopad na už v súčasnosti nízke ceny uhlíka.

Minulý mesiac Európsky parlament schválil kompromisný návrh, ktorý Komisii umožňuje stiahnuť z trhu časť povoleniek s cieľom zvýšiť ich cenu pred tým, ako sa budúci rok začne tretie obdobie obchodovania.

Znížiť počet povoleniek alebo nie?

Sektor obnoviteľnej energie verí, že takýto krok by investorom vyslal signál, že EÚ myslí svoje zámery s dosiahnutím klimatických cieľov vážne, podporilo by to stabilitu trhu a viedlo k väčším investíciám do ekologických technológií.

Uhlíkovo náročné priemyselné odvetvia sú ale v tejto otázke rozdelené. Niektoré firmy, ako napríklad Shell, požadujú vyčlenenie miliardy povoleniek zo systému, zatiaľ čo napríklad združenie chemického priemyslu (CEFIC) sa obáva, že by to vážne poškodilo konkurencieschopnosť priemyslu.

Environmentalisti reagovali na čerstvé údaje o množstve vypustených emisií výzvou na urgentnú akciu. Jason Anderson, vedúci klimatickej a energetickej politiky v ochranárskej organizácii WWF, varoval, že hrozí „bezprostredné zlyhanie ETS“. Damien Morris, poradca z organizácie Sandbag, upozornil, že „sa rýchlo uzatvára priestor pre opravu ETS“.

Obe skupiny žiadajú rýchly krok EÚ v otázke odloženia časti povoleniek. Podľa analytika Inge Vika ale vyčlenenie 750 miliónov povoleniek, čo je približné číslo požadované viacerými aktérmi, nepomôže zvýšiť ceny uhlíka v ETS o viac než 2 či 3 eurá.

„Vyzerá to tak, že najmenej do roku 2020 a pravdepodobne aj pár rokov potom, ich budeme mať nadbytok,“ skonštatoval.

Hlavní znečisťovatelia – tepelné elektrárne

Najviac emisií opäť vypustila poľská tepelná elektráreň Belchatow, a to viac než 32,8 miliónov ton CO2. Na ďalších priečkach sa umiestnili nemecké uhoľné elektrárne Niederaußem a Jänschwalde, ktoré vypustili 28,6 milióna, resp. 24 miliónov ton CO2. Všetky tri prekročili množstvo bezplatne alokovaných povoleniek. Najväčšie tepelné elektrárne v Nemecku a Veľkej Británii takmer dvojnásobne, čo znamená, že si zvyšné povolenky museli zakúpiť.

Na Slovensku fungujú dve veľké tepelné elektrárne na uhlie. Nováky s inštalovaným elektrickým výkonom 528 MWe a tepelným výkonom 1.435 MWt emitovali minulý rok takmer 2,4 milióna ton CO2, pričom alokovaných mali viac než 2,5 milióna ton CO2. Ušetrili teda 106.598 ton CO2. Oproti roku 2010 však vypustili o 36.759 ton uhlíka viac.

Elektrárne Vojany, kde sú v prevádzke kotly na čierne uhlie a čiastočne na biomasu s celkovým výkonom 440 MW vypustili naopak o 72.526 ton emisií CO2 menej než rok predtým. Podľa zverejnených údajov EK dosiahol ich objem úroveň viac než 573 tisíc ton CO2, pričom alokovaných mali až 2,9 milióna ton CO2.

Ako uviedla Jana Burdová, hovorkyňa spoločnosti Slovenské elektrárne, „alokované množstvá CO2 boli jednorázovo pridelené ešte na začiatku druhého  obchodovateľného obdobia (2008-2012), kedy sa predpokladala vyššia výroba elektriny v tepelných elektrárňach na fosílne palivá. Nárast  v roku 2011 v Elektrárni Nováky odráža zvýšenú požiadavku na výrobu elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme, t.j. aj nárast spotreby lignitu. Pokles medziročne overených emisií CO2 v Elektrárni Vojany v roku 2011 je výsledkom zefektívňovania výrobného procesu elektrárne.“

Doplnila, že „nespotrebované povolenky CO2 z tohto obchodovateľného obdobia je možné presunúť do 3. obchodovateľného obdobia (2013-2020), v ktorom bude naša spoločnosť  povinne nakupovať povolenky CO2 na výrobu. Nespotrebované CO2 sú  pritom od roku 2011 zdaňované 80% sadzbou dane.“

Slovenské elektrárne, a.s., v súčasnosti vyrábajú takmer 90% elektriny bez produkcie škodlivých skleníkových plynov, „a to vďaka dobrému výrobnému mixu atómových, vodných, fotovoltických a dvoch tepelných elektrární,“ vysvetlila Burdová.

„V minulom roku bolo nahradených drevnou štiepkou 5,3% tepelného príkonu Elektrárne Vojany a 1,5% tepelného príkonu Elektrárne Nováky. Celkové vypočítané úspory skleníkového plynu CO2 pri náhrade fosílnych palív drevnou štiepkou v roku 2011  v oboch projektoch predstavujú cca 28510 ton. Navyše výroba elektriny z fotovoltických elektrární v Mochovciach a Vojanoch  ušetrila ovzdušie o 2200 ton CO2,“ dodala.

20. priečka patrí U.S. Steel Košice

Najviac emisií spomedzi 203 slovenských podnikov, ktoré sú zaradené do systému ETS, vypustili podľa neúplných údajov košické oceliarne, a to 8,493 milióna ton CO2. Každoročne má pritom U.S. Steel alokovaných takmer 10,8 milióna ton CO2. Z bezplatne pridelených povoleniek teda ušetrili viac než 21 %.

V súvislosti s emisnými údajmi za rok 2011 hovorca spoločnosti Ján Bača pre EurActiv uviedol, že „dôvodom bola nižšia výroba, ktorá odrážala situáciu na trhu“.

Napriek dosiahnutej minuloročnej úspore emisií, pohľad na údaje za predchádzajúce roky ukazuje, že v porovnaní s rokom 2010 došlo k nárastu emisií, a to o 47.337 ton CO2.

Najvýznamnejší pokles emisií U.S. Steel Košice zaznamenal medzi rokmi 2008 a 2009, kedy pokles emisií činil viac než 1,4 milióna ton CO2, avšak nasledujúci rok došlo k nárastu o viac než 840 tisíc ton CO2.

V rámci oceliarskeho priemyslu v Európe najviac emisií vypustili oceliarne na juhu Talianska ILVA Taranto, a to viac než 10 miliónov ton CO2. Hutné závody v nemeckom Duisburgu vypustili 8,13 milióna ton CO2, holandské oceliarne Tata Steel IJmuiden 6,22 milióna ton CO2. Všetky  spomínané hutné závody vypustili nižší objem emisií ako mali bezplatne pridelený v rámci ETS.

Koncom roka 2010 zaviedlo ministerstvo financií 80 percentnú daň na nevyužité povolenky slovenských podnikov. Podľa údajov EK sa zdá, že ich firmy mali aj v minulom roku k dispozícii viac než dokázali využiť. Voči kroku zo strany ministerstva, sa však podniky ohradili. Na podnet poslancov Národnej rady ju preveruje Ústavný súd a tiež Európska komisia, ktorej sa nepozdáva zmena pravidiel hry za pochodu a tiež stanovená sadzba dane.