EÚ vystríha pred dôsledkami nebezpečného otepľovania Zeme

„Keď sa pozriete na svetové emisie, so súčasnými prísľubmi, ktoré máme na stole … pravdepodobne smerujeme ku 3,8 alebo 4,2 stupňa [oteplenia],” uviedol Arthur Runge-Metzger počas okrúhleho stola, ktorý sa konal minulý týždeň v Bruseli.

Predstaviteľ Európskej únie sa následne obrátil na reprezentantov USA a Japonska: „Pripravujete sa vo svojich krajinách na to, že priemyslu a domácnostiam poviete, čo to znamená adaptovať sa na zmenu o 4 stupne a odhadli ste koľko to bude stáť  verejný sektor a domácnosti, ktoré tieto náklady ponesú?“

Japonsko sa odmietlo pripojiť k druhému obdobiu klimatických záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Spojené štáty americké neratifikovali svoj podpis ani k ustanoveniam prvého obdobia, ktoré vypršia koncom tohto roku.

Riaditeľ zastúpenia obchodnej organizácie Japonska Jun Arima vyjadril „vážne pochybnosti“ o tom, že súčasné záväzky budú stačiť na obmedzenie otepľovania Zeme len o 2 %, čo je oficiálne dohodnutý cieľ podľa Rámcového dohovoru OSN.

Dale Eppler, klimatický atašé zo zastúpenia USA pri EÚ, priznal, že si nie je vedomý žiadnych štúdií o dôsledkov oteplenia o 4 stupne na americké obyvateľstvo.

V USA „existuje značne silná opozícia voči práci na klimatickej politike,“ uviedol. „Časť Kongresu sa dokonca snažila zablokovať zriadenie klimatickej služby.“

Existenciálne riziko

Britská Kráľovská spoločnosť vo svojej minuloročnej štúdii zistila, že s oteplením planéty o štyri a viac stupňov Celzia, sa limity ľudskej a environmentálnej adaptácie „pravdepodobne prekročia v mnohých častiach sveta“.

Autori správy očakávajú, že pri oteplení o 4 °C bude polovica zo súčasnej poľnohospodárskej pôdy nepoužiteľná, hladina morí stúpne až o dva metre a vyhynie približne 40 % rastlinných a živočíšnych druhov. Svet navyše zasiahnu silné suchá a prírodné požiare.

„Ekosystémové služby, na ktorých závisí ľudské živobytie, sa nezachovajú,“ skonštatovali autori.

„Zaujímalo by ma počuť od USA a Japonska, čo zamýšľajú predložiť na stôl tento rok v rokovaniach aby sme prinajmenšom začali preklenovať túto medzeru [medzi 2 a 4 stupňami],” uviedol Runge-Metzger.

Revolúcia bridlicového plynu

Hlavný klimatický vyjednávač EÚ tiež zisťoval vplyv dosahovania energetickej sebestačnosti USA vo fosílnych palivách do roku 2030 vďaka ťažbe bridlicového plynu na rýchlejšiu redukciu emisií.

„Pokiaľ ide o to, čo sa požaduje od sektora energetiky – Európa by povedala úplná dekarbonizácia do roku 2050 – keď len prejdete z uhlia na plyn, tým sa to pravdepodobne nedosiahne,“ uviedol Runge-Metzger. „Takže ako sa vyrovnáte v strednodobom horizonte s týmito emisiami, ktoré pochádzajú zo stále ťažkej formy fosílneho paliva, hoci ide o ekonomiku založenú na plyne?“

Americký atašé pripustil, že prechodom na bridlicový plyn „dosiahneme redukciu, ale stále budeme mať značné emisie“. Eppler ale tiež poukázal na „extrémne pozitívne“ správy o tom, čo nazval prvou komerčnou aplikáciou technológie zachytávania a uskladnenia uhlíka (CCS) v elektrárni v Texase.

CCS je experimentálnou technológiou, od ktorej si mnohí sľubujú zníženie emisií oxidu uhličitého ich uložením do podzemia, než sa opäť vypustia do atmosféry. Konštrukcia systému v Texase by sa mala začať budúci rok.

Ďalšie kroky

  • do októbra 2014: odborný panel IPCC predloží svoje piate vyhodnotenie v oblasti klimatickej zmeny
  • 2015: strany rámcového dohovoru OSN (COP17) sa majú dohodnúť na novom právnom rámci pre zmluvu o druhom kole znižovania emisií podľa Kjótskeho protokolu
  • 2020: do platnosti má vstúpiť nová globálna klimatická dohoda