EÚ zvažuje dočasné predĺženie Kjótskeho protokolu

Predstavitelia členských krajín EÚ budú v nasledujúcich týždňoch diskutovať o tom, či formálne podporia plán pre predĺženia života klimatickej dohody z roku 1997 pod podmienkou, že vyprší v roku 2018 a nahradí ju jediná globálna dohoda, ktorou by sa zaviedol strop pre emisie všetkých veľkých ekonomík. Uviedli to vyjednávači EÚ pre portál Point Carbon News.

Ak by to zástupcovia 27 členských štátov odsúhlasili, EÚ by tento plán mohla predložiť na konferencii v juhoafrickom Durbane, ktorá začne koncom novembra. Predstavitelia z celého sveta sa na nej budú snažiť prekonať patovú situáciu v globálnych rokovaniach o budúcnosti Kjótskeho protokolu (KP), ktorá trvá už štyri roky.

Dohoda by mohla povzbudiť dôveru v Mechanizmus čistého rozvoja (CDM). Nové investície v rámci neho oproti minulému roku poklesli na pätinu. Jedným z dôvodov je, že vyjednávači OSN budúcnosť systému medzinárodných kreditov spájajú s novými cieľmi v rámci KP, ktorý ho podopiera.

Mnohé návrhy

„Ešte to nie je formálna pozícia EÚ, hoci je to niečo, čo v nedávnych mesiacoch získalo základy,“ priznal to pod podmienkou anonymity pre Point Carbon News jeden z hlavných vyjednávačov EÚ.

„Vidíme, že veľa strán chce udržať Kjótsky protokol a jeho systém založený na pravidlách. Snáď je možné zachovať pravidlá, ale neratifikovať [druhé obdobie záväzkov],“ dodal.

Štáty EÚ budú o návrhu diskutovať pred stretnutím ministrov životného prostredia, ktorí by sa v októbri mali dohodnúť na spoločnej pozícii pre rokovania na konferenciu OSN v Durbane.

V júni EÚ odmietla návrh skupiny rozvojových krajín G77, aby sa jednostranne zaviazala k druhému obdobiu KP, výmenou za rozšírenie CDM, ktorý využívajú mnohé európske firmy, aby splnili kvóty dané európskou schémou pre obchodovanie s emisiami.

Komisia vtedy zdôraznila, že „EÚ sa môže ku KP2 zaviazať len ak ďalšie veľké ekonomiky spravodlivo prispejú k redukcii emisií“, keďže samotné KP2 bez účasti ďalších veľkých znečisťovateľov, ako USA, Čína a India, „neprispieva k riešeniu klimatického problému“.

Odvtedy Brusel zápasí s rôznymi nápadmi ako zabezpečiť globálnu dohodu, ktorá by zabránila neovládateľnej zmene klímy.

Dočasné riešenie

Podľa Marka Lynasa, poradcu prezidenta ostrovného štátu Maledivy, ktorý je výrazne ohrozený stúpajúcou hladinou oceánov, bude ratifikácia druhého obdobia Kjótskeho protokolu „trvať krajinám roky“.

„Bol by to akýsi dočasný právny dohovor, aby sa zachovalo fungovanie Kjótskych mechanizmov alebo určitý spôsob odložiť nadšenie, kým sa nedohodne na novom období Kjóta,“ uviedol pre Point Carbon News.

Takéto riešenie by mohlo pomôcť presvedčiť aj iné krajiny, aby súhlasili s dočasnými opatreniami, ktoré by udržali fungovanie prísneho systému auditov a trhov s uhlíkom bez toho, aby okamžite prijali medzinárodne záväzné prísľuby.

Environmentálne skupiny a rozvojové krajiny bojujú za udržanie systému paktu s nezávislým overeným znižovaním emisií, namiesto toho aby sa zavádzal dobrovoľný systém prísľubu a overenia, za ktorý lobujú veľkí znečisťovatelia.

Kanada, Rusko i Japonsko vylučujú ratifikáciu ďalšej fázy emisných cieľov, hoci napríklad japonská vláda vo veľkom nakupuje medzinárodné emisné kredity v rámci CDM, aby splnila svoj stanovený emisný strop.

„Tieto EÚ strany [ktoré plán podporujú] nechcú usmrtiť Kjótsky protokol,“ uviedol Hans Verolme, konzultant, ktorý spolupracuje s viacerými environmentálnymi organizáciami, vrátane WWF.

„Zmysel, ktorý v tom vidím, je, že v Durbane sa príjme určité rozhodnutie, ktorým sa krajiny posunú v rokovaniach k právne záväznému výsledku na ceste LCA,“ dodal, pričom odkázal na systém rokovaní v rámci pracovnej skupiny ad hoc pre dlhodobé činnosti spolupráce podľa Dohovoru (AWG-LCA), na ktorej sa podieľajú aj USA, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol.

(EurActiv/Reuters)