Európska komisia karhá Slovensko najviac za životné prostredie

Ilustračné foto [TASR/Milan Kapusta]

V roku 2017 patrila Slovenská republika do skupiny krajín s najmenším počtom nových konaní pre porušenie európskeho práva. Z 21 otvorených prípadov tvorí najväčšiu časť environmentálna oblasť.

Európska komisia zverejnila vo štvrtok 12. júla výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva Európskej únie v jednotlivých členských štátoch za rok 2017.

Slovensko v tomto období čelilo 21 novým právnym konaniam.

Okrem navrhovania nových právnych predpisov dohliada Komisia aj na ich uplatňovanie a presadzovanie. Upozornila, že bez ich účinného uplatňovania, by občania a podniky nemohli využívať výhody vyplývajúce z európskeho práva.

V skupine s najmenším počtom prípadov

Na úrovni celej EÚ v roku 2017 začala Komisia 716 nových konaní vo veci nesplnenia povinnosti. V porovnaní s rokom 2016 (986 otvorených konaní) ide o 27-percentný pokles.

Slovensko patrí do desaťčlennej skupiny krajín s najmenším počtom konaní. V roku 2017 začala proti nemu európska exekutíva len 21 nových právnych konaní vo veci nedodržania legislatívy EÚ.

Prečo Slovensko ešte nie je na Súdnom dvore Európskej únie za znečistené ovzdušie?

Rozhodujúcim dôvodom, prečo Európska komisia nešla do súdneho sporu, môže byť nefunkčnosť slovenských meracích staníc pre jemné prachové častice, píše DANIEL LEŠINSKÝ.

Najviac prípadov otvorila z oblasti životného prostredia (6). Potom nasledovali s rovnakým počtom (3) mobilita a doprava, vnútorný trh a podnikanie, spravodlivosť a spotrebitelia, finančná stabilita a finančné služby a otázky spojené s klímou a migráciou.

Celkový počet konaní voči Slovensku k 31. decembru 2017 je 48. Z nich sa 19 týka neskorého zapracovania do vnútroštátnej legislatívy a 29 nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania právnych predpisov EÚ.

Jednotný trh: Slovensko medzi najlepšími

Výročná správa priniesla zároveň aj prehľad výsledkov jednotného trhu za rok 2017. Ide o prehľad, ktorý vyhodnocuje, ako členské štáty uplatňovali pravidlá EÚ týkajúce sa jednotného trhu, a identifikuje nedostatky v oblastiach, kde je potrebné väčšie úsilie.

Za rok 2017 bolo udelených 152 zelených (výborné výsledky), 135 žltých (priemerné výsledky) a 49 červených (zlé výsledky) kariet. Slovensko, spolu s  Fínskom a Dánskom v uvedenom období patrilo medzi krajiny s najlepšími výsledkami. Najvyšší počet červených kariet dostali Česko, Írsko a Grécko.

Slovenska je podľa Komisie členský štát s najvyššou mierou integrácie obchodu na jednotnom trhu s tovarom. V prípade služieb je obchodná integrácia len mierne nad priemerom EÚ.

Čo sa týka porušenia právnych predpisov, má Slovensko 27 prebiehajúcich prípadov, zatiaľ čo priemer EÚ je 24 prípadov. Oproti správe za rok 2016 pribudlo deväť nových prípadov. Najproblematickejšie bolo vlani životné prostredie (deväť prípadov), voľný pohyb tovaru a dohľad nad trhom ako aj letecká doprava (po štyri prípady).

Najkratšie oneskorenie pri vykonávaní rozsudkov

V oblasti zavádzania legislatívy EÚ zaznamenalo vlani Slovensko mierne zlepšenie a transponovalo 13 z celkového počtu 14 smerníc (93-percentná úspešnosť), vďaka čomu patrí medzi členské štáty, ktoré zapracúvanie smerníc do vnútroštátneho práva zvládajú veľmi dobre.

Oneskorených smerníc malo vlani Slovensko len päť, z toho tri v oblasti dopravy.

Slovensko dostalo miliónovú pokutu za skládku. Už konáme, reaguje envirorezort

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že štát vo veci skládkovania odpadov v Žiline nerešpektoval jeho predchádzajúci rozsudok, ani platnú európsku legislatívu.

V prípade Slovenska je priemerné oneskorenie transpozície smerníc 9,8 mesiaca, kým priemer v EÚ je na úrovni 8,7 mesiaca. Platí však, že Slovensko nemá smernice s dlhým oneskorením ich implementácie (vyše dvoch rokov).

Správa upozorňuje aj na skutočnosť, že Slovensko je v súčasnosti členským štátom Únie s najkratším oneskorením pokiaľ ide o dosiahnutie súladu so súdnymi rozhodnutiami. Nachádza sa pod hranicou 18 mesiacov, čiže hlboko pod priemerom EÚ (23,6 mesiaca).