G77 a Čína: Kjótsky protokol je možno mŕtvy

Foto: Flickr.com/mape_s

Riziko neúspechu konferencie v Kodani je najvyššie počas celého jej trvania. V takejto situácii prichádza do dejiska klimatických rokovaní viac ako 130 svetových lídrov. V piatok pricestuje i americký prezident Barack Obama.

„Finálne vyjednávania budú napäté a ťažké,“ hovorí dánsky premiér Lars Rasmussen, ktorý konferencii COP15 predsedá po tom, čo sa dánska ministerka Connie Hedegaard v záujme úspešných rokovaní vzdala predsedníckej stoličky.

„Nový svetový poriadok“

Kodanská konferencia je od jej začatia poznačená nedôverou medzi chudobnými a bohatými krajinami, uviedol pre EurActiv Jo Leinen, vedúci klimatickej delegácie Európskeho parlamentu.

Chudobnejšie krajiny vnímajú COP15 ako šancu vytvoriť „nový svetový poriadok“, ktorý by ukončil globálnu dominanciu industrializovaných krajín, vysvetľuje Leinen a predpovedá: „Myslím si, že sme na počiatku nového svetového poriadku.“

Bolo by „poľutovania hodné, ak by sa klimatická konferencia obetovala nevyriešeným otázkam o globálnom vládnutí“, varuje europoslanec.

Na Leinenove slová reagoval i britský premiér Gordon Brown. V stredu (16.12.) pre BBC vyhlásil: „Ak sa nedosiahne dohoda tento týždeň, ľudia začnú byť znepokojení, či dohodu vôbec možno dosiahnuť.“

„Last-minute“ dohoda a (možno) mŕtve Kjóto

Jo Leinen predpokladá, že ak sa v Kodani dosiahne dohoda, stane sa tak pravdepodobne v posledných chvíľach konferencie. Vzhľadom na to, že žiadna zo strán neprišla s dostatočne ambicióznymi záväzkami, dohoda je pravdepodobná čoraz menej.

Skupina krajín G77 a Čína včera vyjadrili svoje znepokojenie z pokusov pochovať Kjótsky protokol. Medzinárodná dohoda v súčasnosti zaväzuje 40 bohatých krajín (bez USA) k obmedzovaniu miery produkcie emisií CO2.

„Vidíme, ako sa rozvinuté krajiny zúčastnené na Kjótskom protokole snažia o jeho pochovanie,“ vyhlásil Ali Nafie, hlava delegácie Sudánu. Tieto slová riekol v menej celej skupiny G77 a Číny v rámci vysokého konferenčného panelu.

Industrializované krajiny nechcú viac ako „jednotný záväzok“, ktorý by bol slabší než Kjótsky protokol a mohol by podkopať a reinterpretovať Rámcovú konvenciu OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), hovorí Nafie.

Bohaté krajiny podkopávajú princíp „rovnosti a spoločnej ale diferencovanej zodpovednosti“ tým, že Kjótsky protokol odhadzujú, domnieva sa sudánsky vyjednávač.

Vyjednávania o predĺžení Kjótskeho protokolu stagnujú, varoval včera indický minister životného prostredia Jairam Rameš. Dôvodom podľa neho je, že veľa bohatých krajín „vehementne namieta“ voči protokolu a niektoré krajiny by si radšej želali spoločný globálny záväzok, ktorý by sa vzťahoval na všetky krajiny vo svete.

„Máme pocit, že Kjóto je na jednotke intenzívnej starostlivosti, ak nie dokonca mŕtve,“ vyhlásil indický minister pred novinármi.

Dvojrýchlostný prístup z Bali je ohrozený

Rozvíjajúce sa krajiny vnímajú Kjótsky protokol ako nevyhnutnú súčasť vyjednávaní. „G77 by rada zdôraznila potrebu zachovať dvojrýchlostný výsledok, pre ktorý je Kjóto nevyhnutným nástrojom“, hovorí Nafie.

Mechanizmus dvojrýchlostného vyjednávania vytvoril Akčný plán z Bali spred dvoch rokov. Hovorí, že bohaté krajiny by mali predstaviť ciele v oblasti redukcie tvorby emisií pre druhú fázu Kjótskeho protokolu po tom, čo prvá v roku 2012 vyprší. Súčasne by sa malo diskutovať o tom, ako pomôcť chudobným krajinám zmierniť dôsledky zmeneného podnebia a prispôsobiť sa jeho novým  špecifikám. Toto úsilie by mala zastrešiť UNFCCC.