Hedegaard: Všetci sa musia zaviazať rovnako

Už o niekoľko týždňov sa v juhoafrickom Durbane opäť stretnú zástupcovia krajín z celého sveta na klimatickej konferencii OSN (COP17; 28.11.-9.12.2011) Po minuloročnom relatívnom úspechu v mexickom Cancúne, sú očakávania predstaviteľov klimatickej politiky EÚ striedme. Pritom už v roku 2012 vyprší obdobie pre záväzné opatrenia, ku ktorým sa vyspelé krajiny zaviazali v rámci Kjótskeho protokolu.

V snahe prekonať dočasný útlm v ochote a ambíciách krajín dohodnúť sa na ďalších záväzných opatreniach v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov pracuje Európska komisia na takzvanej cestovnej mape (roadmap), ktorú predstaví na konferencii v Durbane. Práve jej prijatie bude Európska únia považovať za jedno z najdôležitejších kritérií úspechu rokovaní v Durbane

Inteligentná a zelená cesta z krízy

„Ekonomická kríza, ktorú naprieč Európou prežívame, neznižuje potrebu inteligentných spoločných politík. Práve naopak, v skutočnosti túto potrebu zvyšuje,“ uviedla komisárka pre opatrenia na ochranu klímu počas stretnutia s médiami minulý týždeň. „Riešenie krízy nenájdeme v rovnakom spôsobe rastu, ktorý ku kríze viedol,“ zdôraznila.

Práve cestovná mapa pre konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, ktorú tento rok predstavila Komisia je podľa nej príkladom toho, ako sa „v Európe snažíme hľadieť na klimatickú zmenu, energetickú efektívnosť a agendu pre rast a pracovné miesta ako jeden celok“.

„Klimatická zmena sa deje a stojí našu spoločnosť mnoho peňazí,“ uviedla Hedegaard. „Niet pochýb o tom, že nákladovo najefektívnejšou cestou prechodu, ktorú v Európe potrebujeme je robiť to graduálne.“

EÚ: Všetci rovnako záväzne

Krátko pred rokovaniami v Durbane podľa komisárky čoraz viac krajín chápe, prečo sa Európska únia nechce zaviazať k druhému obdobiu Kjótskeho protokolu bez splnenia určitých podmienok.

„Ak by sme tak urobili, čo by nasledovalo? Najprv by veľa ľudí označilo Durban za úspech, hoci by sme neodstránili jedinú extra tonu CO2. Realitou by bolo, že ostatné strany by neboli pod tak veľkým tlakom, pretože Európa by určitým spôsobom zaistila druhé záväzné obdobie,“ povedala Hedegaard.

Únia si preto kladie určité podmienky – jednak súvisiace s environmentálnou integritou pravidiel Rámcového dohovoru UNFCCC a predovšetkým súhlas všetkých strán s cestovnou mapou. Tá má byť preklenovacím dokumentom do obdobia, kedy všetky krajiny znečisťujúce ovzdušie svojimi emisiami – predovšetkým Čína, USA či India – budú ochotné sa rovnako záväzne podpísať pod svoje sľuby. Cestovná mapa by mala popísať princípy, proces a časový rozvrh, „ukázať, že aj ďalší sa k nám chcú pripojiť“.

Komisárka pripomenula, že Európa je zodpovedná za 11 % globálnych emisií. „Netreba hovoriť, že cieľ OSN udržať nárast teploty pod 2°C nemožno dosiahnuť kým sa k budúcemu systému nezaviaže aj zvyšných 89 %.“

Dodala, že je potrebné prekonať zastaralé myslenie o rozdelení sveta na Sever a Juh, podľa ktorého sú sľuby Severu záväzné a Juhu len na dobrovoľnej báze. Rozvinuté krajiny podľa nej vedia, že „budú musieť urobiť viac a urobiť tak pred ostatnými, ale diskusia je teraz o tom, prečo by sme sa všetci nemali zaviazať k našim sľubom v rovnako záväznej forme.“

„V 21. storočí to nedáva zmysel. Sme vzájomne závislí v tom, ako sa snažíme vyriešiť výzvy klimatickej zmeny,“ uviedla Hedegaard. „Musíme prisľúbiť odlišné veci, ale rovnako záväzným spôsobom.“

Popri dohode o novej cestovnej mape bude Komisia za úspech rokovaní v Durbane považovať pokrok v implementácii už dohodnutých otázok v oblasti adaptácie, technologického transferu, či financovania. Hedegaard verí, že cestovnú mapu sa podarí presadiť, keďže ju v rámci prípravy na klimatický summit začína reflektovať aj napríklad Rusko.

Arthur Runge Metzger, riaditeľ EK pre medzinárodné a klimatické stratégie, na otázku EurActivu o vyhliadkach podpory pre cestovnú mapu uviedol: „Nedávno sme mali neformálne stretnutie asi s 35 ministrami z celého sveta a získali sme pre náš návrh väčšiu podporu. Krajiny ako Mexiko, Chile, Južná Kórea, Južná Afrika, Brazília, aliancia malých ostrovných štátov, ktoré budú klimatickou zmenou najviac zasiahnuté, stoja za touto ideou.“

Nová globálna dohoda možno v roku 2015

Čo sa týka ďalšieho smerovania, zástupcovia Komisie v oblasti klímy sa na stretnutí s novinármi zhodli, že veľkú úlohu pravdepodobne bude hrať piata hodnotiaca správa Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC), ktorá vyjde v roku 2014. Na základe podrobnejších informácií budú krajiny pravdepodobne pod väčším tlakom k ráznejšej akcii a rozprúdi to aktivitu na globálnej úrovni.

„Na takomto základe by mohla byť vyššia ochota reflektovať ciele,“ uviedol Arthur Runge Metzger, riaditeľ EK pre medzinárodné a klimatické stratégie.

Veľkí znečisťovatelia, ako USA a Čína nie sú podľa neho ochotní v skorej budúcnosti zvýšiť svoje ambície. Uviedol, že v súčasnosti „vo Washington vládne úplná patová situácia, čo sa týka klimatických politík. To viedlo k reťazovému efektu. Ďalšie veľké krajiny ako Čína uviedli, že už splnili to, čo v Cancúne sľúbili a teraz by sa mali zapojiť ďalší.“

Za reálny termín pre novú globálnu klimatickú dohodu považujú predstavitelia EÚ približne rok 2015.

Ministri spokojní, europoslanci nie úplne

Na otázku EurActivu, aký názor majú na Komisiou formulované stanovisko pre rokovania v Durbane ostatné inštitúcie EÚ, Runge Metzger uviedol: „Na Rade ministrov pre životné prostredie 10. októbra sa všetky členské štáty dohodli, že [cestovná mapa] bude naša hlavná požiadavka. Myslím, že aj zo strany Parlamentu máme plnú podporu.“

Poslanci budú o rezolúcii k durbanskej konferencii hlasovať na plenárnom zasadnutí budúci týždeň. Zdá sa však, že nie všetci sú nadšení zo všeobecne formulovaného textu cestovnej mapy.

Na zasadnutí Výboru EP pre životné prostredie (7.11.) však europoslanci kritizovali neschopnosť EÚ formulovať konkrétnu pozíciu a trvali na tom, že EÚ musí prísť s praktickým riešením ešte pred konferenciou OSN. Podpredseda výboru Karl-Heinz Florenz (Európska ľudová strana) a člen delegácie EP v Durbane viedol, že úmysly EÚ boli aj v minulosti dobré, ale v ich realizácií nezašla dostatočne ďaleko. Spýtal sa, či má EÚ praktické stratégie v oblasti zmeny klímy.

Komisárka Hedegaard reagovala, že EÚ musí byť schopná definovať jasné ciele a časovú líniu, ale EÚ nemá sama o sebe odpoveď na klimatické zmeny. Je preto nevyhnutné nájsť spoločné ambiciózne globálne riešenia.

Poslanci budú v uznesení požadovať „verejnú a jednoznačnú“ podporu pokračovania Kjótskeho protokolu, aby sa zabránilo medzere po vypršaní jeho aktuálnej fázy na konci roka 2012.