Hlavný vyjednávač EÚ verí v dohodu z Durbanu

 „Dúfame, že dôjdeme k určitému výsledku a podľa toho, čo sme počuli a videli počas posledných pár týždňov, veríme, že dohoda je možná,“ uviedol v telefonickom rozhovore pre EurActiv riaditeľ Európskej komisie pre medzinárodné a klimatické stratégie Artur Runge Metzger priamo z Durbanu, kde sa dnes začína klimatická konferencia OSN (COP 17/CMP7).

Trvá na tom, že neexistuje žiaden plán B.

Podľa Runge-Metzgera je dôležité stanoviť ako termín pre implementáciu rok 2015, ktorý presadzuje komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard, a to najmä z toho pohľadu, že v októbri 2014 sa vydá piata hodnotiaca správa Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) a v roku 2015 revízia odborného orgánu OSN, ktorých výsledky by sa mohli stať dôležitým odborným základom.

„Veľa ľudí hovorí, že EÚ odkladá akúkoľvek aktivitu až po roku 2020,“ povedal. „O to však nejde, pretože ďalšie kolo rokovaní bude závisieť na najnovších vedeckých výstupoch.“

Aj podľa ďalšieho delegáta z Durbanu, si návrh EÚ získava podporu. „Budeme silno tlačiť a máme lepšiu než vyrovnanú šancu, že končíme s predĺžením Kjótskeho protokolu, ak sa nestane niečo veľmi zlé,“ povedal pre EurActiv.

Runge-Metzger potvrdil, že cestovná mapa, s ktorou EÚ do Durbanu prišla, si získava „veľkú podporu“ rozvojových krajín z Afriky, Južnej Ameriky a malých ostrovných štátov.

„Jednou z mála krajín, ktorá si myslí , že je to v Durbane predčasné, je Čína,“ priznal. „Čína je v tomto kontexte zložitým partnerom v rokovaniach.“

Okupácia Durbanu

Mnohí sa však obávajú, že kvôli pretrvávajúcej neochote či neschopnosti ďalších znečisťovateľov ovzdušia emisiami CO2 (USA, Kanada, Rusko, Japonsko) pristúpiť k druhému obdobiu záväzkov pre znižovanie emisií, nedôjde v Južnej Afrike k uzavretiu dohody.

Krajiny, ktoré sú dopadmi globálneho otepľovania najviac ohrozené, uvažujú dokonca o „okupácii summitu“. Bývalý prezident Kostariky navrhol, aby tieto krajiny odmietli z rokovaní odísť, kým k pokroku nedôjde.

Tiež environmentalisti sa obávajú, že neústupní znečisťovania by mohli zabrániť prijatiu akejkoľvek zmysluplnej dohody. Správa Svetovej meteorologickej organizácie, ktorú WMO vydala minulý týždeň, pritom hovorí, že v roku 2010 dosiahli emisie CO2 rekordnú úroveň a odborníci z IPCC zase potvrdili prepojenie medzi klimatickou zmenou a stále častejšie sa objavujúcimi extrémnymi výkyvmi počasia.

Taktiež Medzinárodná energetická agentúra vo svojom výhľade varovala, že ak sa do roku 2017 nezmenia súčasné trendy v oblasti energetiky, nebude možné obmedziť nárast teplôt na 2 stupňa Celzia a vyhnúť sa tak naplneniu katastrofických scenárov.

„Dvere úplne nezavriete, ale bude to fenomenálne zložité,“ vysvetlil Runge-Metzger. „Preto určite musíme konať už pred tým. A každý bude musieť implementovať to, čo prislúbil v Cancúne, aby sme videli, či sa dá dosiahnuť ďalší pokrok.“

Klimatický fond

Jedným z najambicióznejších prísľubov z Cancúnu bola realizácia Zeleného klimatického fondu s rozpočtom približne $100 miliárd ročne na pomoc chudobným krajinám pri boji s dôsledkami klimatickej zmeny.

V rámci rokovaní pred konferenciou v Durbane už Saudská Arábia i USA vyjadrili námietky voči navrhovaným odporúčaniam týkajúcim sa jeho fungovania. Zamietavý postoj voči plánu tejto vlajkovej iniciatívy pre budúce financovanie klimatickej pomoci naďalej pretrváva.

Podľa Runge-Metzgera je táto otázka stále predmetom rokovaní. 

S niektorými predloženými návrhmi však nesúhlasia ani rozvojové krajiny – obávajú sa možnej väčšej roly „nespoľahlivého“ súkromného sektora a súvisiacich podmienok, podľa ktorých by sa napríklad museli podobne ako tzv. krajiny Dodatku II Kjótskeho protokolu.

Komisárka Hedegaard síce uznáva, že budúce záväzky rozvinutých krajín pre znižovanie emisií budú vyššie, avšak trvá na tom, že všetky krajiny sa budú musieť svoje sľuby formulovať v rovnako záväznej forme. Upozorňuje na to, že na rozdiel od roku 1997, kedy sa podpísal Kjótsky protokol, Európa už nie je zodpovedná za väčšinu svetových emisií CO2. Jej podiel za zredukoval  na 11 % globálnych emisií. Rozvojové krajiny naopak stále trvajú na „historickej zodpovednosti“ Európy.

Koalícia ochotných

V snahe preraziť zatarasenú cestu od októbra klimatickí zástupcovia EÚ rokovali s reprezentantmi krajín G77 a Číny na viacerých neformálnych stretnutiach. Podľa niektorých vyjednávačov sa diskutuje o vytvorení akejsi „koalícii ochotných“.

Pokrok pri znižovaní emisií môže spomaliť aj pretrvávajúca dlhová kríza v krajinách eurozóny a v USA, čo môže znížiť ochotu viacerých štátov zaviazať sa k radikálnejším redukciám emisií.

„Juhoafričania chcú zúfalo zaručiť, že COP nezlyhá, ale veľa toho priniesť nedokážu,“ uviedol pre Reuters Ian Fry, zástupca ostrova Tuvalu, ktorého existencia je stúpajúcou hladinou oceánov ohrozená.

Z blokády procesu obvinil Spojené štáty, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol. „Zdá sa, že EÚ sa podlamujú kolená a zvolí jemné pokračovanie Kjótskeho protokolu s možnou revíziou procesu v roku 2015 pre premyslenie nových právnych možností.“

Podľa oslovených delegátov je k novým záväzným cieľom ochotných len niekoľko strán – prinajlepšom Európska únia, Nový Zéland, Austrália, Nórsko a Švajčiarsko.  Úspech globálnej dohody ale závisí na hlavných emitentov CO2 – Číne a USA, ktorí produkujú asi 40 % emisií skleníkových plynov. Peking nie je ochotný k záväzkom, pokiaľ to neurobí Washington. Rusko, Japonsko a Kanada druhé obdobie záväzkov zase podmieňujú pristúpením týchto najväčších znečisťovateľov. Sám Runge-Metzger pritom nedávno priznal, že v USA „vládne úplná patová situácia, čo sa týka klimatických politík“.

Podľa hlavného vyjednávača EÚ sa o „červených líniách“ a „minimálnych cieľoch“ rozhodne počas posledných štyroch dňoch summitu, kedy dorazia aj ministri jednotlivých krajín.

Dodal: „Ak vyjednávači nedokážu dospieť k záveru, myslím, že ľudia naokolo stratia svoju vieru v tento rokovací proces. Pravdepodobne to bude mať určité veľmi významné implikácie. Verejnosť a hlavy štátov to veľmi zblízka sledujú, čím sa proces dostáva pod silný tlak.“

Šéfka sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) Christiana Figueres podotkla, že konferencia, na ktorej sa zúčastní približne 20 tisíc delegátov, má vysoké ciele. V diskusii podľa nej nejde o nič menšie ako „najnaliehavejšiu energetickú, priemyselnú revolúciu a revolúciu v správaní, akú doteraz ľudstvo zažilo“, citovala jej slová agentúra AP.

Ďalšie kroky

  • 29. november – 9. december: klimatický summit OSN v Durbane, Južná Afrika