Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen poverila svojho nastupujúceho komisára pre dopravu vývojom hyperloopu. Superrýchle kapsuly majú konkurovať vlakom a lietadlám, zatiaľ však nevedia meniť jazdné pruhy ani zatáčať.
Hyperloop je špičkový transportný systém, v ktorom je kapsula s pasažiermi tlačená cez trubicu, v ktorej je takmer vákuum. Má byť rýchlejšia ako lietadlá – až 700 kilometrov za hodinu – a systém je údajne energeticky efektívnejší ako vlaky. Tieto výkony sú možné vďaka povahe technológie, ktorá sa spolieha na nízke trenie a magnety na nadnášanie kapsúl.
Aj keď je tento dopravný systém stále v počiatočnom štádiu vývoja, spomína sa v liste von der Leyen adresovanom jej komisárovi pre dopravu, Grékovi Apostolosovi Tzitzikostasovi, ktorý ešte musí prejsť parlamentným vypočúvaním.
Tzitzikostas má „navrhnúť stratégiu propagácie a rozvoja špičkových technológií, ako je hyperloop,“ píše sa v liste von der Leyen. Plán by mal obsahovať harmonogram a investičnú stratégiu.
Autorom myšlienky hyperloopu je Elon Musk, ktorý predpokladal, že ak sa inžinierom podarí z rúry odsať väčšinu vzduchu a vytvoriť takmer vákuum, bude možné vo vnútri dosiahnuť extrémnu rýchlosť, okolo 1 000 kilometrov za hodinu. Sieť hyperloopových rúr mala byť postavená medzi významnými mestami v Spojených štátoch aj Európe, zvažovala sa aj jeho výstavba medzi Bratislavou a Viedňou.
„Nič nie je mocnejšie ako myšlienka, na ktorú dozrel čas,“ povedal obchodný riaditeľ Hardt Hyperloop Roel van de Pas citujúc Victora Huga na podujatí European Hyperloop Center (EHC) 9. septembra. Jeho firma túto technológiu vyvíja.
Vozidlo Hardt Hyperloop dokončilo svoj prvý úspešný test počas tohto podujatia, keď prešlo 90 metrov v 420-metrovej trubici EHC, otvorenom testovacom zariadení v holandskom Veendame.
Hardt Hyperloop je súčasťou programu rozvoja Hyperloop (HDP), verejno-súkromného partnerstva financovaného Európskou komisiou.
Vzdialené realite
„Tento úspech predstavuje kľúčový míľnik k realizácii hyperloopu v Európe a na celom svete,“ povedal van de Pas novinárom.
Zatiaľ však boli testované len jednotlivé komponenty technológie, ako napríklad trakčné komponenty vrátane magnetickej levitácie, no chýbali ďalšie kľúčové časti.
Vozidlo sa napríklad pohybovalo rýchlosťou menej ako 30 kilometrov za hodinu, čo má ďaleko k uvádzanej vysokej rýchlosti.
Na testovacom mieste hyperloopu v Lausanne bola dosiahnutá rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu, povedal pre portál Euractiv Klaus Rudischhauser, generálny riaditeľ HDP.
Test Veendam bol vykonaný v atmosférických podmienkach, čo znamená, že trubica neobsahovala vákuum. A to aj napriek sprievodnej tlačovej správe, v ktorej sa uvádza, že „infraštruktúra hyperloopov EHC už preukázala svoju schopnosť udržiavať (…) predpokladaný tlak pre operačný systém hyperloopov“.
Medzi ďalšie kľúčové neoverené aspekty patrí schopnosť kapsúl meniť jazdné pruhy a zatáčať. Tie neboli vôbec testované.
Prvý test zmeny jazdného pruhu prebehne až koncom tohto roka na EHC so sľúbenou rýchlosťou až 100 kilometrov za hodinu. Na otázku Euractiv o časovom harmonograme, kedy začne hyperloop reálne fungovať, Rudischhauser povedal, že bude certifikovaná a predvedená do roku 2030.
Hyperloop a Bratislava
O Bratislave – pre jej blízkosť s Viedňou, Prahou a Budapešťou – sa uvažovalo ako o ideálnej lokalite pre stavbu hyperloopu. Podľa slovenských architektov ju jej unikátna poloha v blízkosti ďalších troch hlavných miest robí pre tento sektor zaujímavou.
Hyperloop mal dostať pasažierov z Bratislavy do Viedne za 8 minút, do Budapešti za 10 minút. V roku 2016 sa výkonný riaditeľ spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies stretol s vtedajším ministrom hospodárstva, so študentmi techniky a dizajnu, s podnikateľmi či vedcami a investormi. V prvej fáze mali plánovať konkrétne trasy do okolitých európskych krajín. Podľa vyjadrenia spoločnosti mala byť výstavba ukončená už v roku 2020 a stáť približne štvrť miliardy eur. Viedeň však nečakane odstúpila od zamýšľaného projektu.
Väčšina odbornej verejnosti je voči hyperloopu stále skeptická, konštatujú architekti v štúdii. Hoci technológia existuje, je podľa kritikov spojená s rizikami, a preto je nepraktická. Medzi riziká patrí prerušenie výpadku elektrickej energie, zemetrasenie alebo teroristické útoky, ktoré trvalo ohrozujú bezpečnosť pasažierov.
Hyperloop verzus vlaky
Hyperloop sa prezentuje ako rýchle a energeticky efektívne riešenie so „spotrebou energie, ktorá je desaťkrát nižšia ako pri autách alebo lietadlách,“ uvádza sa v tlačovej správe podujatia EHC.
Medzi sľúbené výhody patria aj nižšie prevádzkové a investičné náklady ako na železnici a „menej komplikovaná priestorová integrácia“, čo znamená, že rozmiestnenie rúr Hyperloop by mohlo byť jednoduchšie ako konvenčné vysokorýchlostné železnice.
Podľa slovenskej štúdie je jednou z najväčších výhod hyperloopu jeho nízka emisná náročnosť. Individuálna cestná doprava sa elektrifikuje len pomaly, preto bude hromadný diaľkový tranzit v nadchádzajúcich rokoch rozhodujúci.
„Hyperloop môže byť nákladovo efektívny vysokorýchlostný dopravný systém na použitie na neveľkých vzdialenostiach do 2-tisíc kilometrov, ktoré sú pre leteckú dopravu krátke a pre vlakovú či automobilovú dopravu dlhé. Vyslúžil si preto prívlastok ‚piaty‘ typ dopravy,“ konštatujú.
Nasadenie siete hyperloop si však vyžiada značné investície, ktoré môžu v určitom momente konkurovať finančným prostriedkom vyčleneným na rozvoj železničnej siete.
To sa však nestane, hovorí van de Pas.
Kapsuly hyperloop, navrhnuté na prepravu približne 50 cestujúcich, majú byť mať inú cieľovú skupinu klientov ako vlaky, keďže ponúkajú priame spojenie bez medzipristátí. Ceny lístkov by na druhej strane mali byť konkurencieschopné, dodal van de Pas.
Pred tým, ako sa stal súčasťou portfólia nového komisára pre dopravu, Komisia prisľúbila regulačný rámec pre hyperloop, ktorý mal byť zverejnený v roku 2023, ale ešte neuzrel svetlo sveta.
Nie všetci pozorovatelia boli presvedčení, že je to krok správnym smerom. „Prečo sa politici stále odvolávajú na hyperloopy? Je to úplne mŕtvy technologický koncept,“ napísal riaditeľ pre politiku a rozvoj v Európskej cyklistickej federácii Philip Amaral.
Podľa van de Pasa je potrebné, aby sa hyperloop začal vnímať ako politické riešenie, a nie ako sci-fi – cieľ, ktorý môže Tzitzikostas dosiahnuť, ak ho po nadchádzajúcich parlamentných vypočutiach potvrdia poslanci Európskeho parlamentu.