Klimatická pomoc: Kto bude platiť koľko?

Deväť krajín strednej a východnej Európy nechce dohodu o zdieľaní bremena finančnej pomoci pre klimatické projekty v chudobnejších krajinách, ktorá by za dominantné kritérium považovala úroveň tvorby emisií, ako to navrhuje Švédske predsedníctvo. Naopak, žiadajú, aby sa miera zodpovednosti rozdeľovala podľa toho, ktorá z členských krajín je ako bohatá, vyplynulo z diskusií počas prvého dňa (29.10.) summitu, ktorý sa koná v Bruseli.

Maďarský premiér Gordon Bajnai vyhlásil, že návrh bol pre menej prosperujúce členské krajiny EÚ „neprijateľný“.

Koalícia krajín, ktorú vedie Poľsko, tvrdí, že návrh kladúci dôraz na mieru tvorbu emisií by zvýhodnil napríklad predsedajúce Švédsko, ktoré je energeticky najefektívnejšou ekonomikou v Európe. Podľa prepočtu Európskej komisie, ak by sa brala do úvahy výška HDP, Švédsko a Poľsko by platili rovnako. Ak by sa však kládol dôraz na mieru tvorby emisií (75 percent) v kombinácii s HDP (25 percent), Švédsko by platilo len tretinu toho, čo Poľsko.

„Ak budeme platiť podľa HDP, príspevok krajiny bude 5 miliónov eur ročne, zatiaľ čo ak by sa tak dialo podľa emisií, bolo by to 38 miliónov,“ cituje denník Trud bulharského diplomata.

Dohoda o zdieľaní bremena klimatickej pomoci pre chudobnejšie krajiny je hlavnou prekážkou, ktorá môže ohroziť vyjednanie klimatickej dohody na konferencii UNFCCC v decembri v Kodani. Rovnako stoja bohaté krajiny sveta pred úlohou dojednať dohodu o klimatickej pomoci pre obdobie 2010 – 2012. Európska komisia odhaduje, že v tomto období by sa malo prispievať chudobnejším sumou 5 – 7 mld. eur ročne, pričom 500 mil. eur by mohla vyskladať EÚ. Deväť nových členských krajín EÚ trvá na tom, aby bola dohoda pre obdobie 2010 – 2012 dobrovoľnou.

„Dúfame, že dohodu o klimatickom financovaní dosiahneme zajtra,“ komentoval prvý deň summitu José M. Barroso, predseda Komisie.