Klimatický šéf Komisie: Za rekordnými cenami energií je závislosť Európy na fosílnych palivách

Podpredseda európskej komisie pre zelenú dohodu Frans timmermans. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Vysoké ceny energií v európskych krajinách sú jasným signálom, aby Únia urýchlila zelený prechod a utlmila využívanie fosílnych palív, povedal podpredseda Komisie pre zmenu klímy Frans Timmermans.

Veľkoobchodné európske ceny energie sa v tomto roku zdvojnásobili. Môžu za to rastúce ceny plynu a ropy na svetových trhoch, prudký nárast ceny uhlíka a pokles výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Cieľom Európskej zelenej dohody je prepracovať hospodárstvo Únie tak, aby do roku 2050 dosiahla čisté nulové emisie skleníkových plynov. Tento cieľ si vyžiada obrovské investície do nízkouhlíkovej energetiky a infraštruktúry.

„Keby sme mali zelenú dohodu o päť rokov skôr, boli by sme paradoxne v lepšej pozícii. Naša závislosť na fosílnych palivách a zemnom plyne by bola nižšia,“ povedal výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans Európskemu parlamentu v Štrasburgu.

Timmermans zdôraznil, že kým ceny fosílnych palív prudko rastú, náklady na výrobu obnoviteľnej energie zostávajú nízke a stabilné.

Stúpajúce ceny energií by podľa neho nemali členské štáty paralyzovať, ale ich naopak povzbudiť, aby prešli rýchlejšie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň musia zabezpečiť, aby zelená energia bola dostupná pre každého, pripomenul klimatický šéf Komisie.

Jeho predpoklady podporil nezávislý think-tank Ember. Podľa jeho dát je nárast európskych cien energií „je prevažne spôsobený rastúcimi nákladmi na fosílny plyn“.

Cena uhlíka nie je kľúčová

Európske ceny uhlíka, ktoré majú vplyv cenu elektrickej energie, sa tento rok vyšplhali na rekordné maximá, Timmermans však upozornil, že nie sú hlavným vinníkom rastúcich nákladov na energiu.

Ceny uhlíka už niekoľko mesiacov rastú, momentálne sa pohybujú okolo 61 eur za tomu. Rastu ceny uhlíka pomohli aj ambicióznejšie ciele Únie v oblasti klímy. „Zvýšenej cene CO2 je možné pripísať len jednu pätinu zvýšenia cien energií,” zdôraznil podpredseda Komisie.

Jeho slová potvrdzuje aj analýza Bank of Spain z minulého mesiaca, podľa ktorej je za zvýšenie cien elektriny v krajine do veľkej miery zodpovedný čoraz drahší plyn. Ten tvorí až polovicu nedávneho nárastu španielskych cien energií. Drahší uhlík sa na zvýšenej cene podieľa len jednou pätinou.

Španielska vláda tento týždeň oznámila, že prudko rastúce náklady na elektrickú energiu chce znížiť obmedzením ceny plynu, znížením daní a presmerovaním ziskov energetických spoločností. Plánuje tiež vydražiť 3,3 gigawattov obnoviteľnej kapacity a staviť na to, že vybudovanie čistej energie v dlhodobom horizonte zníži ceny.

Slovenský regulátor chce rast cien obmedziť

Ani Slovensko sa rastúcim cenám elektriny nevyhne. Naplno sa nárast cien energií prejaví v januári 2022. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví  (ÚRSO) ceny za energie na účtoch domácností stúpnu až o 15 percent. Vláda chce nárast ceny elektriny stlmiť. Minister hospodárstva Richard Sulík však pripomenul, že vie ovplyvniť len 60 percent ceny elektriny. Zostávajúcich 40 percent určuje dopyt a ponuka na trhu.

Vláda chce spomaliť nárast cien obmedzením dotácie pre fotovoltiku. To podľa Sulíka prispeje k zníženiu koncovej ceny pre domácnosti aj pre priemysel.

Ďalšie kroky môže podniknúť ÚRSO. Regulačný úrad dokáže ovplyvniť niektoré zložky, ktoré tvoria konečnú cenu elektriny, ako je napríklad cena za prenos, tarifa za prevádzkovanie systému či cena za distribúciu

ÚRSO tiež uistil, že využije všetky legislatívne a regulačné nástroje na ochranu záujmov slovenských domácností a zároveň na zabezpečenie spravodlivých a transparentných cien elektriny pre všetkých účastníkov trhu. O ďalších zložkách koncovej ceny elektriny sa rozhodne v jesenných cenových konaniach, uviedol regulátor.

Elektrina prudko zdražie. Domácnosti a malé podniky uchránime, sľubuje ministerstvo

Regulačný úrad v júli upozornil, že v dôsledku rastu cien ropy a plynu zdražie budúci rok energia aj na Slovensku. Ministerstvo hospodárstva chce dopady na slovenské domácnosti a podnikateľov zmierniť.

Vlády vajatajú

Podľa ekonómov z nezávislého think-tanku Bruegel sú veľké výkyvy v cenách energií spôsobené aj nejednoznačným postojom európskych krajín k zelenému prechodu. Priemysel vie, že energetický systém prechádza hlbokou a rýchlou transformáciou. Investície do fosílnych zdrojov nie sú dlhodobo udržateľné. Napriek tomu členské štáty nedávajú jednoznačný signál, že sú odhodlané rýchlejšie opustiť fosílne palivá a naopak zrýchliť prechod na obnoviteľné zdroje. Práve nejednoznačný postoj štátov je jednou z príčin nerovnováhy medzi ponukou a dopytom a kolísania cien.

Pomohli by jasné záväzky vlád masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie cez financovanie potrebnej infraštruktúry a zavedením vyšších cien uhlíka vo všetkých sektoroch. Prechod na nulové emisie, ktorý Únia plánuje zavŕšiť v roku 2050, znamená, že dopyt po elektrine bude stabilne rásť. Investorom sa teda dlhodobo oplatí zamerať sa na nízkouhlíkové energetické systémy, myslia si ekonómovia z Bruegelu.

Stabilite cien by pomohlo aj rýchle schválenie balíka nových energetických a klimatických pravidiel „fit for 55“. S ním prišla Komisia v júli a na jeho konečnom znení sa musia dohodnúť členské štáty a Európsky parlament. Balík podľa ekonómov ponúka jasné štrukturálne riešenie, ako sa vyhnúť budúcim nárastom cien energií a zaistiť usporiadaný prechod z fosílnej na zelenú ekonomiku.

Španielsko: Obnoviteľná energia dopláca na stúpajúcu cenu fosílnych palív

Európska komisia odmietla žiadosť Španielska, aby zmenila spôsob stanovovania ceny energií. V krajine totiž dpsiahli ceny elektriny rekordné maximá. Zdražovaniu elektriny sa nevyhneme ani na Slovensku, upozorňuje regulačný úrad.

Európu čaká ťažká zima

Cena zemného plynu vyleteli od januára nahor o 170 percent. Rekordné ceny sú dôsledkom zvýšeného dopytu po plyne vo vykurovaní domácností, v priemysle ako aj vo výrobe energie.

Na jednej strane vzrástol dopyt po zemnom plyne v domácnostiach v dôsledku studenej a dlhej zimy a toho, že veľa Európanov pracovalo z domu. Celkový európsky dopyt po plyne v sektore vykurovania sa zvýšil v prvom štvrťroku tohto roka o 7,6 percenta. Zároveň ožila priemyselná produkcia. Po studenej zime nasledovalo výnimočne horúce leto, takže ľudia viac využívali klimatizáciu, ktorá je energeticky veľmi náročná. To spôsobilo, že v Európe pretrval vysoký dopyt po plyne, čo vyústilo v nárast cien aj v druhom štvrťroku.

Okrem nárastu dopytu bola však v hre aj pokles na strane ponuky. Rusko obmedzilo dodávky do Európy kvôli vysokému domácemu dopytu a vysokým cenám skvapalneného plynu (Liquified Natural Gas – LNG), ktoré súvisia s hospodárskym oživením Ázie. Rusko tiež potenciálne obmedzuje dodávky zemného plynu do Európy, aby podporilo opodstatnenosť Nord Stream 2, v ktorom by mal začať prúdiť plyn už najbližšie mesiace.

Svoj podiel na rastúcich cenách plynu majú aj jeho nízke stavy v európskych zásobníkoch. Pred rokom bola pritom situácia opačná. Európa mala zásobníky LNG preplnené a sadzby sa dopravu skvapalneného plynu sa zvýšili, lebo tankery sa využívali ako plávajúce sklady.

Americké vývozné zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu boli niekoľko mesiacov zatvorené, pretože kupujúci odmietli náklad LNG prebrať, napriek vysokým zmluvným pokutám. Potom prišla európska tuhá zima a následné hospodárske oživenie a európske zásobníky sa vyprázdnili. V dôsledku zníženej ponuky ich Európa nebola schopná v letných mesiacoch naplniť, čo musí napraviť ešte pred zimou. Súperiť o dodávky LNG však bude s ázijskými krajinami, čo spôsobí ďalšie zvyšovanie ceny plynu.