Na odstraňovanie envirozáťaží sa použijú aj eurofondy

Zdroj: TASR; autor: Štefan Puškáš

Minister životného prostredia József Nagy uviedol, že ide o „environmentálny zákon desaťročia“. „Keby sa nič iné nedosiahlo len schváliť zákon, ktorým chránime životy a zdravie občanov už sa rezort oplatilo obnoviť,“ povedal bezprostredne po hlasovaní v Národnej rade.

Predmetom zákona je predovšetkým identifikácia environmentálnych záťaží, vymedzenie jej pôvodcu environmentálnej záťaže, určovanie povinných osôb a ich povinností v súvislosti s ich odstraňovaním a tiež financovanie prác.

Medzi environmentálnej záťaže patria hlavne nekontrolované skládky nebezpečných odpadov, nezabezpečené pesticídne sklady či gudrónové jamy. predovšetkým v areáloch priemyselných alebo poľnohospodárskych podnikov, ale sú tiež pozostatkom armády a ťažby nerastov.

Organizácia Greenpeace, ktorá sa intenzívne zapojila do diskusie a príprav zákona, odhaduje, že problematika environmentálnych záťaží sa na Slovensku týka približne 30 tisíc lokalít. Vyše 1800 lokalít predstavuje podľa zistení štátnych orgánov závažné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie. Tieto „časované bomby“ sa nachádzajú predovšetkým v areáloch priemyselných alebo poľnohospodárskych podnikov, ale sú tiež pozostatkom armády a ťažby nerastov.

Juraj Rizman, riaditeľ Greenpeace Slovensko, uviedol: „Dnešné rozhodnutie poslancov NR SR je prelomové. Prijatie zákona o environmentálnych záťažiach je jasný signál, že Slovensko vníma, aký vážny problém predstavujú chátrajúce sklady toxických chemikálií, opustené odkaliská, či kontaminované areály bývalých priemyselných podnikov, ktoré nám tu zanechal bývalý režim a obdobie divokej privatizácie. Tento zákon nám všetkým – štátu, samospráve, podnikateľom aj aktívnym občanom umožňuje začať problém environmentálnych záťaží riešiť v praxi.“

Mechanizmus zodpovednosti a financovanie

Hlavným princípom zákona je určenie zodpovednosti, a to aj v prípade zmien vlastníctva podnikov či pozemkov. Povinnú osobu bude v správnom konaní určovať krajský úrad životného prostredia. V prvom rade bude bratý na zodpovednosť pôvodca environmentálnej záťaže, vrátane jeho právneho nástupcu. Za právneho nástupcu sa však nebudú považovať dediči a reštituenti, keďže títo nemajú priamu súvislosť so vznikom environmentálnej záťaže. V prípade, že povinnú osobu nebude možné identifikovať, preberie na seba povinnosti štát, ale len v prípade, že environmentálna záťaž spôsobuje bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia ľudí alebo životného prostredia. Zákon tiež odstraňuje možnosť špekulatívnych prevodov, vrátane retrospektívneho prevodu, a dáva právomoc riešiť záťaže aj bez súhlasu nezodpovedného majiteľa pozemku.

Aplikácia opatrení zákona si vyžiada asi 487 miliónov eur, z čoho 84 % má pochádzať z verejných zdrojov, zvyšok zo súkromných. Slovensko má záväzok voči Európskej únii odstrániť zdroje znečistenia podzemných vôd do roku 2027, preto aj právna norma počíta pri naplnení cieľov s týmto časovým horizontom. Po prijatí zákona bude môcť Slovensko čerpať peniaze aj z fondov EÚ, konkrétne viac ako 116 miliónov eur.

(EurActiv/TASR)