Na Slovensku sa môže uloviť 35 vlkov, europoslanci chcú vedieť názor Komisie

Vlk dravý. [Zdroj: TASR/DPA/Swen Pförtner]

Rezort pôdohospodárstva tvrdí, že populácia vlka je na dobrej úrovni a možno ho loviť bez negatívneho dopadu. Environmentálne mimovládky a 60-tisíc ľudí však vyzývajú na úplný zákaz lovu. Obe strany argumentujú predchádzaním hospodárskych škôd.

„Vlci na Slovensku podľa oficiálnych štatistík zabijú každoročne stovky hospodárskych zvierat. Podľa vyjadrení samotných chovateľov ide o tisícky. Stav vlkov je preto nevyhnutné monitorovať a udržiavať ho v zdravej kondícii,“ vysvetľuje ministerstvo pôdohospodárstva, prečo v poľovníckej sezóne 2019/2020 určilo kvótu lovu vlka na 35 kusov.

Na Slovensku je podľa rezortu asi 400 vlkov a ďalších 240 až 280 tohtoročných vĺčat. Kvóta teda nie je väčšia ako ročný prírastok znížený o prirodzené alebo iné straty. Ministerstvo tiež pripomína, že každoročne sa uloví nižší počet vlkov ako je kvóta a pre lov vlkov platia prísne pravidlá.

https://www.facebook.com/minagri.sr/posts/2762777243753096

Podľa ministerstva je teda všetko v poriadku. Iný názor má 28 mimovládnych organizácií a 62.000 podpísaných pod výzvou na zastavenie lovu vlka na Slovensku.

Ochrana pred hospodárskymi škodami

„Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd,“ uvádzajú autori výzvy.

Zároveň pripomínajú, že od roku 2000 bolo legálne ulovených viac ako 1760 vlkov a ďalší boli zabití pytliakmi. „Lov vlkov pritom negatívne zasahuje do celej jeho populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne i správanie vlčích svoriek, s vplyvom na spôsob lovu a výber potenciálnej koristi,“ dodávajú.

Škody, ktoré vlci spôsobia na hospodárskych zvieratách, sú podľa aktivistov zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktorým pomáhajú predchádzať v súvislosti s premnožením kopytníkov alebo šírení afrického alebo klasického moru ošípaných.

Útočia aj uprostred bieleho dňa, šťažujú sa poľnohospodári na vlkov

Chovatelia hospodárskych zvierat čelia problémom kvôli rastúcej populácii vlkov a ich chránenému statusu. Európska komisia podľa nich uprednostňuje vlky pred dobytkom aj farmármi.

Europoslanci sa spýtajú Komisie

Slovenský europoslanec Michal Wiezik (EPP, Spolu) sa chce v otázke lovu vlkov na Slovensku obrátiť na Európsku komisiu a vysvetliť jej, akým spôsobom sa kvóty na Slovensku zostavujú. „Chýba dôsledné zdôvodnenie výšky kvóty a jej celkové opodstatnenie. Žiadne pádne argumenty na inú ako nulovú kvótu v procese neodzneli,“ konštatoval pre EURACTIV.sk.

Europoslanec chce preto zistiť, či je podľa Komisie takýto postup pre Slovensko stále vhodný. Spomenúť chce aj verejnú výzvu na zastavenie lovu.

Tomuto postupu vyjadrili podporu aj ďalší slovenskí europoslanci: Vladimír Bilčík (EPP, Spolu), Ivan Štefanec (EPP, KDH) a Martin Hojsík (Renew Europe, PS). Komisia musí na otázku odpovedať do šiestich týždňov po jej doručení, prípadne do troch, ak ide o prioritnú otázku. Každý poslanec môže raz za mesiac označiť jednu zo svojich otázok ako prioritnú.

Vlk, farmári, poľovníci a ochrana prírody

Ochrana prináša výsledky: do európskych lesov sa pomaly vracia vlk. Niektoré hlasy začínajú opäť volať po preventívnej kontrole jeho populácie.

Spresnenie, ktoré sa netýka Slovenska

Wiezik chce v otázke spomenúť aj minulotýždňové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. V reakcii na prípad z Fínska súd spresnil podmienky, za akých je možné udeliť výnimku a povoliť lov zvierat zo štvrtej prílohy smernice o biotopoch, kam patrí aj vlk vo väčšine členských krajín.

Výnimky sa podľa neho môžu udeľovať len s jasným cieľom, ktorý sa nedá dosiahnuť iným spôsobom. Musí tiež byť vedecky dokázané, že využitím výnimky sa tento cieľ dosiahne a výnimka nemôže mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácie dotknutého druhu.

Tieto pravidlá sa však Slovenska netýkajú. Slovenská populácia vlka je v smernici zaradená do prílohy V. Tá zahŕňa druhy, o ktoré má spoločenstvo záujem a ktorých „chytanie a zber vo voľnej prírode a využívanie môže podliehať správnym opatreniam“.  Zároveň patrí aj do prílohy II., teda k druhom, ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitne chránených oblastí.

Wiezik sa chce Komisie spýtať, či by rovnako adresný postup, ako popísal súd, nemal platiť aj pre druhy v prílohe V. „V konečnom dôsledku ide stále o ten istý živočíšny druh a tvrdenie ministerstva pôdohospodárstva, že vlk je v stave, kedy jeho poľovné využívanie nemá negatívny dopad na populáciu, považujem za neopodstatnené a nedokázané,“ poznamenal.