Občania Slovenska za najväčší problém pre svet považujú zmeny klímy

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Až 93 percent obyvateľov Únie považuje klimatické zmeny za vážny problém, ktorému svet v súčasnosti čelí. Na Slovensku mal rovnaký názor 79 percent oslovených.

Zmeny klímy sú tým najzávažnejším problémom, ktorému svet v súčasnosti čelí. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra z roku 2019, ktorý bol zverejnený v pondelok (5. júna).

Prieskum naznačil, že 93 percent európskych občanov považuje klimatické zmeny za vážny problém a 79 percent (78 percent Slovákov) tvrdí, že ide o veľmi vážny problém. Celkovo 13 percent Slovákov považuje zmeny klímy za najvážnejší problém sveta, na úrovni 27-člennej EÚ si to myslí 23 percent opýtaných. Ďalšími závažnými problémami sú zhoršovanie stavu prírody a zdravotné problémy spôsobené znečistením.

Pokiaľ ide o reakciu na politickej úrovni, 90 percent Európanov súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum a zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby EÚ dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Pre 87 percent  Európanov je dôležité, aby si EÚ stanovila ambiciózne ciele na rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a rovnaké percento tvrdí, že EÚ musí poskytovať podporu na zlepšovanie energetickej efektívnosti.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Podľa prieskumu 64 percent občanov EÚ a 66 percent Slovákov vo svojom každodennom živote podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy. Občania zdôraznili potrebu štrukturálnej reformy, ktorá by mala sprevádzať individuálne opatrenia, pričom poukázali, že konať by mali národné vlády (63 percent), podniky, priemysel (58 percent) a EÚ (57 percent).

A až 81 percent Európanov a 83 percent Slovákov súhlasí s tým, že na čistú energiu by sa mala poskytovať väčšia finančná podpora z verejných zdrojov, hoci to zníži dotácie na fosílne palivá. Celkom 74 percent Slovákov súhlasí s tým, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a priniesť ekonomický úžitok. Tri štvrtiny Európanov (75 percent) súhlasí s tým, že investície do oživenia hospodárstva by sa mali zamerať najmä na nové zelené hospodárstvo.

Pre väčšinu respondentov na Slovensku je dôležité, aby si ich vláda stanovila ciele o vyššom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 (89 percent / 92 percent v EÚ). Slováci podporujú aj zlepšenie energetickej účinnosti do roku 2030 (88 percent / 89 percent v EÚ). A až 91 percent respondentov na Slovensku podporuje cieľ klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050.

Prieskum Eurobarometra naznačil, že boj proti zmenám klímy prináša príležitosti pre občanov EÚ a pre európsku ekonomiku, keď 78 percent opýtaných súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť európskych podnikov a vytvoria nové pracovné miesta. A 74 percent Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

Klímu na summite zatienilo Bielorusko. Lídri sa zmienke o národných klimatických cieľoch vyhli

Členské štáty nedospeli k dohode, ako stanovia národné klimatické ciele v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov do roku 2030. Nevyriešili tak citlivú otázku, či sa ciele znižovania emisií rozrátajú podľa ekonomickej úrovne jednotlivých krajín.

Výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti vyhlásil, že aj napriek pandémii a jej dopadom, podpora opatrení v oblasti klímy zostáva u občanov vysoká. „Európania uznávajú dlhodobé riziká spojené s klimatickou krízou a krízou biodiverzity a očakávajú, že priemysel, vlády a Európska únia budú konať,“ uviedol. A dodal, že pre eurokomisiu to bude ešte väčšia motivácia dokončiť právny balík pravidiel v oblasti klímy „Fit for 55“, ktorý chce predložiť ešte v priebehu júla.

Prieskum z apríla 2019 bol vykonaný na vzorke 26669 respondentov 27-člennej Únie, opýtaných bolo 1076 osôb na Slovensku.