Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Ilustračná fotografia [EPA-EFE/Diego Azubel]

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Konzultácie s verejnosťou sa týkajú legislatívnej iniciatívy Európskej komisie nazvanej „Renovačná vlna“ (Renovation wave). Obnova budov je prioritou Európskej zelenej dohody a tiež jedným z pilierov zeleného reštartu ekonomiky Európskej únie po koronakríze, uvádza sa v oznámení ku konzultáciám. Podľa Komisie má zvyšovanie energetickej a nákladovej hospodárnosti budov viacnásobný pozitívny efekt.

Konzultácia je otvorená do 9. júla 2020. Zapojiť sa môžu firmy, odborové zväzy, občiansky sektor, výskumné inštitúcie ako aj jednotliví občania. Výstupy sa premietnu do ďalších krokov Komisie. Na jeseň plánuje predložiť akčný plán s konkrétnymi opatreniami k renovácii budov.

Ekologické a finančné prínosy

Komisia v oznámení argumentuje, že obnova budov je náročná na pracovnú silu a preto má potenciál zvýšiť zamestnanosť. Ambíciou Komisie je, aby sa ročná miera renovácie existujúceho stavebného fondu v EÚ prinajmenšom zdvojnásobila.

Stavebníctvo je sektorom s najväčšou spotrebou energie v Európe. Zodpovedá za približne 40 percent spotreby energie a za 36 percent emisií CO2 v Európskej únii. Zároveň je asi 75 percent existujúcich budov energeticky neefektívnych. Prioritou programu Renovačná vlna je zvýšenie energetickej hospodárnosti budov a podielu obnoviteľných zdrojov energie.

Komisia odhaduje, že do roku 2050 sa bude využívať 80 percent už postavených budov. Pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality EÚ je preto dôležité, aby sa zvýšilo tempo ich renovácie – zo súčasného 1 percenta na 3 percentá ročne.

Podľa eurokomisie povedie renovácia budov okrem znižovania emisií aj k zníženiu spotreby energie (a nižším nákladom domácností na energie), bezpečnejším a zdravším stavbám, ako aj k riešeniu energetickej chudoby a zlepšeniu kvality života ľudí.

Financie do obnovy budov chcú aj Slováci

Štúdia nízkouhlíkového rastu pre Slovensko: Implementácia Rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, uvádza, že najväčší potenciál úspor energie práve v sektore budov. Podľa štúdie by mal byť pre Slovensko najdôležitejší cieľ pre dosiahnutie uhlíkovej transformácie do roku 2030 obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaním ich energetickej efektívnosti.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý dala spracovať platforma Budovy pre budúcnosť v máji tohto roka, je pre 79 percent opýtaných Slovákov dôležité, aby opatrenia vlády na obnovu ekonomiky po koronakríze boli v súlade s ochranou životného prostredia.

Prieskum tiež zistil, že takmer tri štvrtiny opýtaných (73 percent) súhlasia s tým, aby sa z balíka pokrízovej obnovy financovala obnova budov. S takýmto opatrením „určite“ súhlasí 30 percent opýtaných a „skôr“ s ním súhlasí 44 percent respondentov.

Podľa tlačovej správy platformy, ktorá zastrešuje viac ako 150 firiem z oblasti stavebníctva a energetiky, podporí zvyšovanie energetickej efektívnosti budov zamestnanosť a lokálnu ekonomiku. Výhodou je, že takmer všetky investície, ktoré prúdia do renovácie budov zároveň zostávajú v krajine, keďže stavebníctvo potrebuje dovážať len minimum materiálov, uviedla za platformu Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodémová.

Energetická efektívnosť na Slovensku aj v Únii stagnuje

Európska únia podľa najnovších štatistík v roku 2018 využívala viac energie, ako v roku 2012, kedy sa dohodla na cieľoch pre rok 2020. Od nich je vzdialená o tri, respektíve päť percent.

„Investície do obnovy budov by mali byť pre Slovensko dôležitým prvkom stimulačných investícií do naštartovania ekonomiky. Zefektívnenie a rozšírenie slovenského dotačného programu na obnovu rodinných domov je jeden z krokov, ktoré by mala vláda využiť. Jedno z ďalších opatrení sú vyššie investície do obnovy verejných budov,“ dopĺňa Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.

Dôraz na obnovu budov a zvyšovanie ich ehnergetickej efektívnosti kládla aj väčšina vládnych strán vo svojich volebných programoch. Ambiciózne formulácie sa pretavili do programového vyhlásenia vlády. Súčasná vláda chce systematicky zvyšovať energetickú hospodárnosť a uľahčiť hĺbkovú obnovu existujúcich budov. Jej cieľom je dosiahnuť urýchlenú obnovu verejných budov a podporiť integráciu dotačných programov v tejto oblasti.

Na tom, že obnova budov a znižovanie energetickej spotreby a nákladov, by mala byť relatívne jednoduchou a finančne menej náročnou cestou reštartu slovenskej ekonomiky po koronakríze, sa zhodli aj účastníci diskusie „Zelená obnova ekonomiky“, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko a Slovenská klimatická iniciatíva.

Aj keď obnova budov nie je všeliekom, je to jednoduchá cesta, ktorá by mohla pri relatívne nízkych nákladoch priniesť tisíce pracovných miest, tvrdí poslanec Európskeho parlamentu Martin Hojsík. Obnova budov podľa neho zníži potrebu energie na Slovensku a jeho závislosť na dovoze fosílnych palív.

Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy (SKI) v diskusii citovala štúdiu z apríla 2020, podľa ktorej každé investované euro do energetickej efektívnosti a udržateľnej energetiky, prinesie 3 až 8 eur v ďalších výhodách. V tejto sume nie sú podľa Rástockej zarátane zdravotné benefity, ktoré by takéto investície priniesli. Momentálne dôsledky zlej kvality ovzdušia na zdravie ľudí dotujeme cez zdravotný systém,“ dodala Rástocká.

Aj podľa výkonného riaditeľa Priateľov Zeme-CEPA Juraja Zamkovského by malo mať znižovanie energetickej spotreby absolútnu prioritu v rámci zelených opatrení pokrízového balíka. Až po optimalizácii spotreby energie môžeme hľadať, z akých zdrojov budeme vykrývať zostávajúci dopyt po energii, myslí si Zamkovský.

Uhlíková neutralita je beh na dlhú trať, ktorý môžu zásadne odštartovať európske peniaze

Kľúčové pre čerpanie peňazí na zelený reštart ekonomiky bude rýchlo zmobilizovať kapacity. Slovensko má na to len pár mesiacov.

Slovensko zaostáva v obnove verejných budov

Podľa štúdie Program Budovy 2050 – Správa o stave budov z dielne platformy Budovy pre budúcnosť, obnova bytových domov dosahuje na Slovensku tri percentá ročne, čo je v celoeurópskom porovnaní nadpriemerne vysoké tempo. Podľa štúdie je to vďaka dlhodobému pôsobeniu stavebných sporiteľní, komerčných bánk a Štátneho fondu rozvoja bývania. Obnova rodinných domov dosahuje tiež pomerne vysoké tempo. Ročne sa na Slovensku obnoví až 2,5 percenta rodinných domov.

Iniciatíva Renovačná vlna Európskej komisie cieli najmä na obnovu verejných budov v EÚ. Na Slovensku sa ročne sa obnoví len okolo 1 percenta všetkých verejných budov. Štúdia platformy Budovy pre budúcnosť uvádza, že tempo je nízke kvôli tomu, že verejný sektor je pri obnove budov závislý od poskytovanej podpory z eurofondov.

„Dostupnosť vysokých dotácií de facto eliminuje záujem o realizáciu obnovy z iných zdrojov, či už úverových, alebo formou garantovaných energetických služieb. Nedostatočná výška dotačných rozpočtov a vysoká intenzita pomoci vedie k nízkemu tempu obnovy,“ hodnotí štúdia. Pri obnovovaní verejných budov často chýbajú kvalitné architektonické riešenia a obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia.