Pachauri: Nesúhlas s Kodaňou je “školácka veda”

Foto: www.mmisso.com

Na klimatickej konferencii COP 15 majú silný hlas i tzv. klimatickí skeptici. Vedci, ktorí hovoria, že neexistuje dôkaz o tom, že by sa zmena podnebia diala v dôsledku aktivity človeka, organizujú v Kodani popri konferencii OSN sériu alternatívnych vedeckých diskusií.

Viac ako 150 špičkových vedcov z celého sveta sa podpísalo pod otvorený list, ktorý od OSN žiada viac informácií pre to, aby bolo možné posúdiť, či je to ľudská aktivita, ktorá je príčinou zmeny podnebia.

Skeptici a skeptickí klimatológovia spochybňujú dôveryhodnosť IPCC najmä po tom, čo unikla e-mailová komunikácie britských vedcov, z ktorej je zrejmé, že brali na ľahkú váhu tie štúdie, ktoré by mohli vyvracať vážnosť dôsledkov zmeny podnebia. V anglickom jazyku sa pre túto aféru ujal termín „climategate“.

„Climategate“ začala tým, že hackerom sa podarilo ukoristiť e-maily vedcov, medzi ktorými boli i správy staršie než 10 rokov. Získali ich zo servera Východoanglickej univerzity. Na ich základe preukázali, že vedci nielenže brali na ľahkú váhu iné názory, ale zámerne manipulovali dátami, aby vyznela správa IPCC dramatickejšie.

Dotknutí klimatológovia sa ohradili a kauzu označili za negatívnu kampaň. Trvajú na tom, že uniknuté e-maily neobsahujú nič také, čo by mohlo spochybniť konsenzuálny názor väčšiny klimatológov z celého sveta.

Novinár Phelim McAleer položil v rámci tlačovej konferencie stanfordskému profesorovi Stephenovi Schneiderovi otázku, ako je to s e-mailami v afére "climategate". Na YouTube sa dostal videozáznam, ako chce hosteska kodanskej konferencie novinárovi najkôr vziať mikrofón a po skončení tlačovej konferencie mu ochranka kodanskej konferencie COP15 neumožní položiť doplňujúce otázky aj napriek udelenej novinárskej akreditácii. Video si môžete pozrieť na tejto linke.

Škandál môže mať vplyv najmä na vývoj pozície menej nadšených krajín pri vyjednávaniach o nástupcovi Kjótskeho protokolu. Napríklad Saudská Arábia pripustila, že „climategate“ môže mať dôsledky na to, čo sa v Kodani dosiahne alebo nedosiahne.

Trochu odlišný názor od línie COP15 má i India. Jej minister pre životné prostredie minulý mesiac spochybnil západný model výpočtu klimatických štatistík. Inými slovami, povedal, že na západnú vedu sa nemožno spoliehať na 100 percent.

Vo svojej správe tvrdí, že neexistuje vedecký dôkaz o tom, že by sa himalájske ľadovce roztápali v dôsledku zmeny podnebia. IPCC naopak tvrdí, že práve ľadovce v Himalájach sa topia rýchlejšie, než ľadovce v iných častiach sveta.

Rajendra Pachauri, predseda IPCC, označil správu indického ministra za „školácku vedu“.

Vedci z IPCC: Pôvodné odhady sú príliš optimistické

Nedávne výskumy naznačujú, že vedecký konsenzus medzi expertmi v IPCC môže byť príliš optimistický. Skupina expertov, z ktorých väčšina je mimochodom i spoluautorom správy IPCC z roku 2007, prišla s tézou, že hladina svetového oceánu môže stúpať rýchlejšie, než ako sa očakáva.

„Kodanská diagnóza“ si kladie za cieľ aktualizovať vedecké poznatky a odhady. Chce tiež vyjednávačov z celého sveta primäť k prijatiu rozhodných krokov. Napríklad, dnešné údaje ukazujú, že hladina svetového oceánu stúpla za posledných 15 rokov o 5 cm, čo je o 80 percent viac, než predpokladala správa IPCC.

Svet sa musí pripraviť na to, že hladina svetového oceána sa do konca storočia zdvihne o viac ako meter. V nasledujúcich storočiach bude stúpať ďalej. Ľadovce v Grónsku a na Antarktíde sa začali roztápať. Ľadovce v Arktickej oblasti sa začali topiť tiež rýchlejšie, pričom prvé leto bez ľadu sa očakáva už o niekoľko rokov, varujú vedci z IPCC.

Emisie skleníkových plynov by mali dosiahnuť najväčšiu mieru koncentrácie v období 2015 – 2020 a po tomto období by malo dôjsť k ich rapídnemu poklesu, aby sa tak svetu dala „dostatočná šanca“ vyhnúť sa najhorším dôsledkom zmeny podnebia.

Rok 2009 bude pravdepodobnejšie najteplejším za ostatných 160 rokov, informovala 8. decembra Svetová meteorologická organizácia. Pokiaľ ide o priemernú teplotu počas desaťročí, súčasná dekáda je teplejšia než bola tá v 90. rokoch. Súčasne, minulá dekáda bola rovnako teplejšia ako 80. roky.

Brusel: Klimatické zmeny nás stoja miliardy eur

Ekonomika EÚ stráca v dôsledku otepľovania každý rok 20 – 65 mld. eur HDP, varuje v minulomesačnom odhade Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie. Odhaduje tiež, že do 80. rokov súčasného storočia sa priemerná globálna teplota zvýši o 2,5 – 5,4 Celziových stupňov. Pre niektoré citlivé územia to bude predstavovať problém; ide najmä o regióny, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny, pôdy patriace do záplavových území, pobrežné systémy a oblasti, kde sa podniká v cestovnom ruchu.

Vedci z JRC dopĺňajú, že blahobyt obyvateľov Európy bude i napriek tomu rásť, i keď bude jeho tempo pomalšie.