Parížsky summit: Svetová banka končí s financovaním ťažby ropy aj plynu

Parížsky summit o klíme

Parížsky summit o klíme. FOTO: Twitter EM

Svetová banka „skoncuje v priebehu dvoch rokov s financovaním prieskumu ropy a zemného plynu. Medzinárodná finančná inštitúcia to oznámila na klimatickom summite, ktorý v Paríži organizoval francúzsky prezident pri príležitosti druhého výročia prijatia Parížskej dohody.

Európska komisia, ktorú na summite v utorok 12. decembra zastupoval podpredseda pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, prišla na summit „Jedna planéta“ s 10 novými iniciatívami vrátane špeciálneho fondu pre Afriku. Environmentálnych aktivistov však zvlášť potešilo odloženie rozhodnutia Európskej investičnej banky o pôžičke 1,5 miliardy eur pre plynovod TAP, ktorý má priviesť kaspický plyn do južnej Európy.

Za Slovensko pricestoval do Paríža minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorý podčiarkol význam investícií do zelených technológií.

Banka mení stratégiu

Svetová banka neposkytuje pôžičky pre stavbu uhoľných elektrární od roku 2010, píše denník the Guardian. Environmentalisti na ňu však tlačili, aby zastavila aj financovanie prieskumných aktivít v sektore ropy a zemného plynu v rozvojových krajinách. Ročne dosahujú výšku 1 miliardu dolárov.

Celkovo dosahujú pôžičky pre sektor ropy a plynu až 5 miliárd dolárov, čo predstavuje dve percentá z celkového objemu pôžičiek.

https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/zavrhli-uhlie-katolicke-institucie-stahuju-svoje-investicie-z-uhlovodikov/

V prípade veľmi chudobných krajín chce Svetová banka pokračovať vo financovaní aktivít v oblasti ropy a zemného plynu za podmienky, že nízkopríjmovým skupinám to umožní prístup k energii a neporuší záväzok znižovať emisie zo skleníkových plynov podľa Parížskej dohody.

Parížska dohoda, ktorú prijali delegáti COP21 v roku 2015, má za cieľ obmedziť otepľovanie do konca storočia na dva stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Zástupcovia Svetovej banky zdôraznili, že k zmene stratégie ich prinútil „rýchlo sa meniaci svet“. Do roku 2020 chcú navýšiť financovanie opatrení v boji proti klimatickým zmenám na 28 percent portfólia banky.

Komisia pomôže Afrike

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič uviedol, že nastal čas, aby sa parížska klimatická dohoda začala konkrétne plniť.

„Dnes bude veľmi intenzívny deň, lebo lídri z európskych krajín, ale aj zo svetových metropol, takisto aj predstavitelia inovatívneho biznisu sa stretli v Paríži,“ povedal komisár podľa TASR pred začiatkom summitu Jedna planéta. Približne 4000 delegátov hovorilo na summite o financovaní opatrení na ochranu klímy či záväzkoch k uhlíkovej neutralite.

Šefčovič predstavil desať nových európskych iniciatív, ktoré majú pomôcť rozvíjať modernú zelenú ekonomiku. Za najvýznamnejšie považuje vytvorenie nového investičného fondu pre Afriku a susedné krajiny EÚ. Z európskeho rozpočtu bude doň smerovať 4,1 miliardy eur. Celkovo sa očakáva, že prinesie investície vo výške 44 miliárd eur, priblížil komisár. Peniaze majú pomôcť africkým krajinám, v ktorých asi 700 miliónov ľudí nemá elektrinu. Rovnako má riešiť energetickú situáciu na Ukrajine.

Šefčovič predstavil aj reformu financovania zelených inovatívnych projektov. „Chceli by sme v marci vytvoriť nový systém vydávania zelených bondov, nový systém podpory pre financovanie inovatívnych klimatických projektov,“ avizoval.

Za iniciatívu dôležitú aj pre Slovensko označil novú platformu pre uhlie spustenú v pondelok.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/ustup-od-uhlia-sefcovic-chce-pomoct-hornej-nitre/

EIB pozastavila pôžičku

Európskych ochranárov však pri príležitosti summitu najviac ocenili pozastavenie pôžičky 1,5 miliardy eur zo strany Európskej investičnej banky (EIB) pre plynovod Trans-Adriatic Pipeline (TAP).

Ten by mal o niekoľko rokov otvoriť štvrtú trasu pre plynové dodávky do Európskej únie, ktorá sa zvykne nazývať južný koridor. Európska únia a EIB ho podporujú, keďže znamená diverzifikáciu trás aj zdrojov plynu.

https://euractiv.sk/clanky/obehova-ekonomika/vela-fosilnych-paliv-malo-transparentnosti-junckerov-fond-celi-kritike/

Správna rada EIB sa však pod tlakom environmentalistov rozhodla v utorok odložiť definitívny verdikt o pôžičke.

„Podpora TAP prostredníctvom obrovskej verejnej pôžičky by nebola konzistentná s účasťou EIB na summite Jedna planéta v Paríži, kde banka opäť raz sľúbila zladiť svoje finančné toky s Parížskou dohodou o klíme,“ napísala vo vyhlásení mimovládna iniciatíva CEE Bankwatch.

„Správna rada EIB priznala dopady, ktoré by mal projekt na klímu aj dotknuté komunity (na trase plynovodu), a rozhodla o potrebe širšej diskusie. Od rady očakávame, že banku požiada, aby zmysluplne odpovedala na doteraz zaslané sťažnosti od spoločenstiev na trase plynovodu,“ uviedla podľa tlačovej správy Anna Roggenbucková z CEE Bankwatch.

Sólymos chce chrániť lesy

Doterajšie opatrenia, ktorými chcú štáty bojovať proti klimatickým zmenám, nebudú podľa šéfa slovenského envirorezortu Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) stačiť.

„Vyzerá to tak, že keď nebudeme robiť nič iné len to, na čom sme sa dohodli, tak to neudržíme pod dvoma stupňami,“ citovala ho TASR. Ako poznamenal, treba preto robiť niečo navyše. „O tom je aj toto stretnutie,“ povedal na margo summitu Jedna planéta.

Sólymos vidí riešenie situácie vo vyšších investíciách do moderných „zelených“ technológií či starostlivosti o lesy.

Slovensku sa od roku 1995 podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o 45 percent, priblížil Sólymos. Aktuálne však medziročne došlo k nárastu o 1,4 percenta.

Dôvodom je podľa Sólymosa najmä doprava. Aj preto chce na Slovensku podporovať rozvoj elektromobility. Pripomenul tiež možnosť vytváranie nízkoemisných zón v mestách. Napriek tomu si však myslí, že Slovensku sa podarí dosiahnuť záväzky vyplývajúce z klimatickej dohody.