Plastový odpad: EÚ chce z problému urobiť súčasť riešenia

Plasty sa stali materiálom, ktorému sa dnes nedá vyhnúť. Majú všestranné využitie ako baliaci materiál, v stavebníctve, doprave, medicíne, poľnohospodárstve, výrobe elektrických a elektronických zariadení, platobných kariet i v športe, kde sa využívajú pri výrobe lôpt či obuvi. Sú vysoko trvácne, čo môže skomplikovať zneškodňovanie plastového odpadu.

Cieľom Zelenej knihy, ktorú vo štvrtok (7.3.) uverejnila Európska komisia, je začať štruktúrovanú diskusiu o tom, ako zlepšiť udržateľnosť plastových produktov počas celého ich životného cyklu a ako zmierniť vplyv plastového odpadu na životné prostredie.

„Nakladanie s plastovým odpadom je z pohľadu ochrany životného prostredia náročnou výzvou, no je to zároveň obrovská príležitosť z hľadiska efektívneho využívania zdrojov. Som presvedčený, že v hospodárstve využívajúcom odpad, kde je riešením problému obmedzených materiálnych zdrojov vysoká miera recyklácie, majú plasty svoje miesto,“ uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. „Vyzývam všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do úvah o tom, ako z plastov urobiť namiesto problému súčasť riešenia.“

Na tlačovej konferencii v Bruseli sa dnes zúčastnil aj Jeremy Irons, britský herec a autor dokumentárneho filmu Trashed, ktorý sa následne premietal v budove Európskeho parlamentu. (viď trailer nižšie)

„Odpad nie je podstatné meno, je to sloveso vyjadrujúce to, čo robíme so zdrojmi,“ uviedol Irons. „Cesta ako sa vysporiadame s našim odpadom potrvá. V mnohých krajinách esitujje dezorganizácia. Juhu to bude pravdepodobne trvať dlhšie ako severu. Napriek tomu musíme zaviesť politiky do praxe,“ zdôraznil. „Mali by sme smerovať k nulovému odpadu.“

Zdroj: Európska komisia

Svetový oceán – najväčšia skládka

Akonáhle sa plasty dostanú do životného prostredia, najmä morského, môžu tam pretrvať stovky rokov. Každoročne skončí vo svetových oceánoch a moriach až 10 miliónov ton odpadu, najmä plastov.

Plastový odpad tvorí 80 % obrovských zhlukov odpadu plávajúcich v Atlantickom a Tichom oceáne a ohrozujúcich morské živočíchy, ktoré sa doň môžu zamotať alebo ho prehltnúť. Prítomnosť plastových rezíduí aj v tých najodľahlejších častiach svetových morí a pobreží dokazuje, že prebytok plastového odpadu si vyberá svoju daň. Bežné plasty navyše obsahujú veľké množstvo a niekedy aj veľký podiel chemických prísad, ktoré môžu mať karcinogénne alebo iné toxické účinky, alebo môžu narušiť činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním.

Plasty sa často považujú za lacný materiál na jedno použitie, takže miera recyklácie je nízka. Polovica plastového odpadu v Európe putuje na skládky, ktoré sú navyše stále najčastejším spôsobom nakladania s komunálnym odpadom v EÚ. (EurActiv, 5.3.2013)

Recyklácia zdrojov

V zelenej knihe sa poukazuje na kľúčovú úlohu plastov v mnohých priemyselných postupoch a aplikáciách, ako aj na možný hospodársky prínos vyššej miery recyklácie. Európska komisia poukázala na to, že vzhľadom na nárast svetovej populácie a stále vzácnejšie prírodné zdroje sa recyklácia plastov stane alternatívou ťažby primárnych surovín.

Na urýchlenie tejto zmeny sú ale potrebné lepšie rámcové podmienky, ktoré podporia ekodizajn a inovácie v oblasti životného prostredia, pričom predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia sa zohľadní už pri navrhovaní plastových výrobkov.

Jan-Erik Johansson, programový riaditeľ pre efektívnosť zdrojov z asociácie PlasticsEurope na EurActiv workshope venovanom otázke odpadu z potravín zdôraznil význam lepších technických riešení. „Obalový priemysel musí hrať svoju rolu v inovatívnych baliacich postupoch. Obaly môžu ušetriť oveľa viac zdrojov ako sa na samotné obaly použijú,“ uviedol.

Samotní výrobcovia plastov už začínajú aplikovať metódu hodnotenia celoživotného cyklu (LCA) výrobkov. Asociácia PlasticsEurope sa tiež zapojila do iniciatívy na ochranu morí a oceánov pre plastovým odpadom.

Verejná konzultácia k Zelenej knihe o plastovom odpade potrvá do 7. júna 2013. Jej výsledok bude vstupom pre ďalšie politické opatrenia v roku 2014 v rámci širšieho preskúmania odpadovej politiky, ktoré sa zameria najmä na existujúce ciele v oblasti zhodnocovania odpadu a skládok, ako aj na vyhodnotenie piatich smerníc, ktoré sa týkajú rôznych tokov odpadu.