Pokles biodiverzity sťaží adaptáciu na zmenu klímy

Ilustračná fotografia [EPA-EFE/Filip Singer]

Kľúčové bude nájsť kompromis medzi ochranou prírody, ktorú presadzuje Európska komisia v rámci Stratégie EÚ pre biodiverzitu a záujmami majiteľov pozemkov v chránených územiach.

Podpora biodiverzity a nové nastavenie hospodárskeho využívania krajiny v nasledujúcich desiatich rokoch, nie je len otázkou zachovania pestrejšej prírody, ale existenčná otázka našej spoločnosti, zhodli sa účastníci diskusie „Ako zastaviť stratu biodiverzity“, ktorú organizovali Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a občianske združenie EuroPolicy.

Nová stratégia EÚ pre diverzitu stanovuje ambiciózne a konkrétne ciele. Štvrtina poľnohospodárskej pôdy v EÚ by mala byť obrábaná ekologicky, 10 percent využívanej pôdy by malo ostať ležať úhorom, aby sa priamo podporila biodiverzita v nezalesnenej krajine. Až 30 percent územia Európy má byť chránenej a z toho 10 percent vysokým stupňom ochrany. Používanie pesticídov sa podľa návrhu Európskej komisie zníži o polovicu.

Diskusia | Ako zastaviť stratu biodiverzity?

Aké zmeny potrebuje európske a slovenské poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, aby neohrozovali biodiverzitu? Čo konkrétne plánuje Slovensko pre zlepšenie ochrany biodiverzity? Sledujte diskusiu venovanú aj týmto otázkam.

Ľudia si zmenu klímy uvedomujú

Klimatická zmena a strata biodiverzity sú prepojené, zhodli sa účastníci diskusie.

Naliehavosť problému vymierania druhov si začínajú ľudia uvedomovať len pomaly, hovorí v diskusii poslanec Európskeho parlamentu Michal Wiezik (SPOLU-OD/EPP). Aj keď ľudia začínajú chápať, čo klimatická zmena je a ako ovplyvňuje ich život, pokles biodiverzity vnímajú podľa europoslanca ako niečo druhoradé a ťažko pochopiteľné. Pritom sú to prepojené nádoby. Michala Wiezik zdôrazňuje, že vôbec netušíme, koľko a ktoré druhy „môžeme“ vyhubiť, kým sa to prejaví na našom živote a na možnosti obývať túto planétu.

„Čím viac budeme redukovať život, tým viac budú podmienky pre nás obmedzujúce. Hrozí, že sa dostaneme do fázy, kedy začnú kolabovať funkcie prostredia ako je produkcia potravy či regenerácia pôdy. Klimatickú zmenu možno vieme zvrátiť alebo zmierniť, ale vyhynutý druh už nič neprinavráti. Môžeme mu len predísť,“ uviedol Michal Wiezik.

Podporu biodiverzity zo strany verejnosti vidí optimistickejšie vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Myslí si, že dôvodom je, že ľudia začínajú fyzicky pociťovať zmeny v krajine a vadí im to.

Naša schopnosť prispôsobiť sa klimatickej zmene sa podľa Mika znižuje s množstvom druhov, ktoré máme k dispozícii. „Koronavírus je dobrý príklad, je to organizmus, ktorý sa vymkol kontrole vďaka činnosti človeka a zjednodušenia ekosystému,“ pripomína predstaviteľ Európskej komisie.

Kľúčová je koherencia politík

Práve nesúlad politík je podľa Mika jednou z hlavných príčin poklesu biodiverzity v Európe. Návrh Stratégie biodiverzity je silný dokument a je na členských štátoch, ako ho prevedú do praxe. Nie je to prvá politika na európskej úrovni, ktorá sa venuje biodiverzite, keďže základné príčiny, ktoré k tomu problému vedú sa nemenia, upozorňuje vedúci Zastúpenia Komisie.

Aj keď sa v minulosti Európska komisia snažila nastaviť napríklad poľnohospodársku politiku udržateľne, stroskotalo to na pozíciách členských štátov. „Teraz bude zásadne dôležité, aby členské štáty prijali ambiciózne ciele. Pokiaľ ciele v oblasti biodiverzity nebudú záväzné, tak šanca, že budú implementované v jednotlivých členských štátoch je malá,“ upozorňuje Ladislav Miko.

Riaditeľka organizácie WWF Slovensko Miroslava Plassman súhlasí, že politiky na národnej a európskej úrovni musia byť zladené. Slovensko napríklad patrí ku krajinám, ktoré majú najvyššiu biodiverzitu na lúkach v Európe. Na druhej strane sa o lúky nestaráme a veľké množstvo lúk necháme zarásť, dodáva environmentalistka. Na Slovensku je tiež priemerný výmer lánov poľa až trojnásobne vyšší než je priemer v Európskej únii, čo podkopáva ciele v oblasti biodiverzity, pripomína Plassman.

Ornitológ: Vtáky na lánoch repky nemajú priestor pre život, agrodotáciami platíme za ničenie krajiny

Vstup do EÚ urýchlil úbytok vtákov v poľnohospodárskej krajine, hovorí český ornitológ ZDENĚK VERMOUZEK. Reforma únijnej agropolitiky by podľa neho mala určiť všetkým členským štátom záväzné limity pôdy a sumy peňazí na ochranu prírody.

Doteraz sa nedarilo nastaviť a implementovať ochranu biotopov aj kvôli tomu, že ľudia si neuvedomujú, že sme na životnom prostredí závislí existenciálne, podotýka generálna riaditeľka Sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia Katarína Butkovská. „Máme pocit, že sme technologicky vyspelí, ale COVID-19 nám ukázal, že sme zraniteľní podobne ako opeľovače,“ hovorí Butkovská.

Podľa Kataríny Butkovskej rezort životného prostredia pripravuje viaceré opatrenia vzhľadom na ciele Stratégie biodiverzity. Konkrétne sa chce ministerstvo zamerať na efektívny manažment chránených území, aby bola zabezpečená reálna ochrana a zachoval sa dobrý stav biotopov.

Stav biotopov je kritický

Zmena spôsobu hospodárenia v krajine je nutná a nie je možné na Slovensku pokračovať v neudržateľnom spôsobe nakladania s prírodnými zdrojmi, zhodli sa účastníci diskusie.

Podľa europoslanca Michala Wiezika je dnešný stav biodiverzity dôsledkom desaťročí zlých postupov, ktoré sledovali primárne hospodárske ciele.

„V prípade poľnohospodárstva hovoria tie stratégie presne, čo máme spraviť – zredukovať používania pesticídov, vyčleniť 10 percent obrábanej pôdy na podporu biodiverzity. 25 percent poľnohospodárskej pôdy by malo byť obrábaných ekologicky. V súčasnom návrhu sa hovorí aj o tom, že 30 až 50 percentách dotácií, by malo ísť adresne na podporu biodiverzity. Podobný mechanizmus očakávam aj v lesnom hospodárstve, ale ako vravím, o lesníctve sa začalo rozprávať tento rok na úrovni EÚ,“ dodáva Wiezik.

Butkovská víta, že realizáciu opatrení v rámci stratégie podporia aj finančné zdroje určené na znižovanie dopadu klimatickej zmeny. Butkovská hovorí, že zelený reštart ekonomiky neprinesie lesníkom a poľnohospodárom straty, ale naopak je príležitosťou na tvorbu pracovných miest.

Stav biotopov a druhov v Európe nie je dobrý, darí sa nám chrániť len 15 percent, hovorí eurposlanec Michal Wiezik. Dôvody prečo sa to nedarí sú komplexné, ale Wiezik vidí hlavný problém v tom, že ciele v oblasti ochrany prírody sa plnia len formálne, keďže v mnohých prípadoch ochrana prírody odporuje ekonomickým záujmom.

Ladislav Miko zdôraznil, že stratégia nebude fungovať, ak za to, čo chceme dosiahnuť nebude spoločnosť ochotná platiť. „Financie a investície sú potrebné aj na také zdanlivo neproblematické veci ako je bezzásahové územie. Realita je presne opačná – musíme si uvedomiť, že vlastníci týchto pozemkov prichádzajú užívať majetok a nemôžu ho užívať, tak akoby chceli čo im garantuje ústava. Spoločnosť musí byť schopná a ochotná týchto vlastníkov kompenzovať,“ myslí si Miko.

Udržateľné hospodárenie neznamená nutne ekonomický prepad a stratu pracovných miest, myslí si Miroslava Plassman. Dokladajú to podľa nej mnohé príklady dobrej praxe zo zahraničia. Tým, že táto stratégia prišla po pandémii korony, po prvý krát dáva do súvisu stav prírody a jej vplyv na zdravie ľudí. Zelený reštart ekonomiky nebude jednoduchý ani lacný a preto bude dôležité presmerovanie existujúcich zdrojov, aby boli prírodné hodnoty pri čerpaní z pokrízového balíka skutočne brané do úvahy, upozorňuje riaditeľka WWF.

Dva pohľady na plán EÚ pre biodiverzitu: Ochranári ho vítajú, farmári budú žiadať viac peňazí

Nová stratégia EÚ pre bodiverzitu do roku 2030 podľa ochranárov obsahuje prelomové návrhy na zlepšenie ochrany prírody. Farmári upozorňujú, že zvyšovanie výmery neprodukčných prvkov a ekologického poľnohospodárstva bude vyžadovať väčšiu finančnú podporu z agropolitiky EÚ. 

Ochrana prírody na Slovensku nefunguje

Aj keď mnoho území na Slovensku patrí do Natura 2000, nehospodárilo sa na nich s cieľom dosiahnuť „priaznivý stav,“ uvádza Wiezik. „Výsledkom je napríklad kolaps populácie hlucháňa na Slovensku, kvôli čomu nám pravdepodobne hrozí súdny spor s EÚ. Nielenže si neplníme svoje záväzky, ale my ich doslova porušujeme,“ dodáva Wiezik. Najväčší prínos území Natura 2000 vidí Wiezik v tom, že predstavujú kontrolný mechanizmus zo strany Európskej únie. Prejavilo sa to napríklad pri ťažbe v Tichej a Kôprovej doline, kde Komisia na podnet ochranárov ťažbu zastavila.

Natura 2000 je proces, ktoré má viaceré fázy. Podľa Ladislava Mika sme zvládli len prvú. „Našli sme miesta na mapách, kde sme povedali, tu je Natura. Ďalšou fázou majú byť nastavenie toho, ako tieto druhy budeme chrániť. Vypracovalo sa len niekoľko plánov manažmentu ochrany jednotlivých druhov a to nestačí,“ dodáva Miko.

Miroslava Plassman pripomenula, že do systému Natura stále nie sú zaradené na Slovensku všetky územia, ktoré tam majú byť. Keďže rezervácie sú väčšinou na štátnej pôde, nie je podľa Plassman pri ochrane prírody nutne problém vysporiadania sa s vlastníkmi. Ochrana prírody nie je podľa nej len o financiách, ale najmä o politickej vôli. Potrebujeme nájsť rovnováhu medzi záujmami vlastníkov pozemkov a starostlivosťou o chránené územia. „Aby sme vedeli, že lanovka už sem nepôjde, ale zas inam turisti ísť môžu. Dôležité je neriešiť to čiastkovými povoleniami, ale komplexne pre celé územia,“ hovorí Miroslava Plassman.

Potravín dopestujeme dosť

Poľnohospodárska pôda na Slovensku aj v Európe zaberá čoraz viac plochy, pripomína europoslanec Wiezik. Pokles biodiverzity je spôsobený aj intenzívnym využívaním pôdy a zväčšovaním plochy polí, na ktorých sa pestuje jedna plodina. „V kombinácii s hnojením a suchom je to naozaj veľká katastrofa a dôvod prečo nám nelesné spoločenstvá kolabujú. My nedávame živočíchom dostatok priestoru pre oddych a únik z tohto závratného režimu,“ zdôrazňuje Wiezik. „Tu nejde o potraviny, ale o biznis,“ dodáva.

Súhlasí s ním aj Ladislav Miko z eurokomisie. Podľa Mika nie je pravda, že potrebujeme dorábať viac potravín. „V európskom prostredí sa produkuje oveľa viac potravín než potrebujeme. Premisa, ktorá tlačí na zintenzívňovanie a zaberanie pôdy nie je založená na správnom predpoklade. Je založená na tom, že čím viac máme, tým viac vieme predať a kúpiť. Nie je pravda, žeby sme to potrebovali z hľadiska prežitia. To, čo by sa malo vymieňať na svetových trhoch by sa malo týkať vecí, ktoré si tu v Európe nevieme dopestovať,“ myslí si Miko.

Podľa Wiezika však intenzifikácia poľnohospodárstva nie je zapríčinená produkciou potravín, ale tým, že je zamerané na produkciu biomasy. „Robíme biopalivá kvôli tomu, aby sme nahrádzali fosílne palivá a ten konečný cieľ je stiahnuť uhlík z atmosféry. Ak by sme na tej výmere, na ktorej momentálne pestujeme olejniny, mali pasienkové lesy, bolo by to oveľa koncepčnejšie riešenie či už vzhľadom na produkciu CO2 alebo na biodiverzitu,“ tvrdí europoslanec.

Čoraz viac ľudí pri potravinách uprednostňuje kvalitné miestne produkty, podotkla Butkovská. Súhlasí s ňou aj Miko. „Uvedomme si, že dopady intenzívneho hospodárenia na vodu, kvalitu ovzdušia a pôdu spoločnosť stoja strašne veľa a neplatí to nikto iný len daňoví poplatníci. Ceny sú v skutočnosti veľa vyššie, len to nevidíme v tom momente, keď platíme v obchode. Dnes platíme neskutočné peniaze za ekologické záťaže, znečistenia,“ myslí si Miko.