Poľsko vzdoruje nízkouhlíkovej cestovnej mape

Počas piatkového zasadnutia Rady ministrov pre životné prostredie možno očakávať tvrdé diskusie o návrhu cestovnej mapy pre prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050. Tá predpokladá zníženie objemu emisií skleníkových plynov o 80 – 95 %. Proti navrhovanému textu sa však postavilo Poľsko, ktoré odmieta prijať priebežné ciele, ktoré by mala EÚ počas tohto obdobia dosiahnuť.

„Budú to veľmi ťažké rokovania. Hlavy štátov EÚ požiadali ministrov EÚ pre klímu, aby urobili rýchly pokrok v dosiahnutí dohody o cestovnej mape EÚ smerom k nízkoemisnej ekonomike v roku 2050,“ uviedol dánsky minister pre klímu, energetiku a výstavbu Martin Lidegaard. „Verím, že na stretnutí môžeme zaistiť, že sa klimatické politiky EÚ vyvinú spolu s výzvami.“

Na základe plánu, ktorý Komisia predstavila minulý rok by sa mala Európa zaviazať k postupnému znižovaniu emisií oxidu uhličitého. V roku 2020 by sa mala dosiahnuť redukcia o 25 %, o ďalšie desaťročie o 40 %. V roku 2040 sa predpokladá zníženie o 60 % a napokon v polovici storočia o 80 až 95 %.

S konečným číslom Poľsko súhlasí, avšak výhrady má voči míľnikom pre jednotlivé dekády. „Ide predovšetkým o cieľ stanovený pre rok 2020, najmä s ním má Poľsko problém,“ priznal pre EurActiv jeden z diplomatov.

„Pre Poľsko je veľmi zložité prijať niektoré zo záverečných stanovísk,“ uviedol ďalší diplomatický zdroj. „Poliaci zastávajú názor, že na cestovnej mape by sa už viac nemalo pracovať a nemala by byť základom pre diskusiu o budúcnosti európskej energetiky,“ dodal.

Reálne ciele

Poľsko, ktoré sa pri výrobe elektriny primárne spolieha na vlastné zásoby uhlia, zablokovalo návrhy na sprísnenie cieľov pre obmedzovanie emisií už v júni 2011.

Podľa agentúry Reuters zdroj blízky poľskej vláde prehlásil, že Varšava bude aktuálne návrhy na zasadnutí Rady opäť vetovať. Plánuje sa postaviť proti návrhu cestovnej mapy, aj dokumentu, ktorý vychádza zo záverov klimatickej konferencie v Durbane.  Balík záverov z medzinárodnej konferencie obsahuje aj prípravu plánu pre zvýšenie ambície znižovania globálnych emisií až do roku 2020 s cieľom neprekročiť dohodnutý cieľ pre globálne otepľovanie o 2°C.

„Nesúhlasíme s priamym ani nepriamym zvyšovaním cieľa pre redukciu emisií skleníkových plynov v blízkej budúcnosti,“ uviedol.

Podľa zdroja EurActivu sa rezervovaný postoj Poľska týka tiež celkovej časovej dĺžky stanoveného rámca. Neistota panuje ohľadom komerčného využívania technológie zachytávania a skladovania oxidu uhličitého či potenciálu a dôsledkov bridlicového plynu. Varšava sa tiež obáva, že tvrdé emisné ciele povedú k presunu priemyslu za hranice EÚ, kde neplatia tak prísne limity.

„Môžeme sa zaviazať len k tomu, čo skutočne dokážeme splniť,“ uviedol. „Nejde o to či sme s alebo proti Európe. Otázka sa týka reálnosti našich záväzkov.“

Rozdiely medzi krajinami aj inštitúciami EÚ

Dánske predsedníctvo sa už pokúsilo poľskému vetu vyhnúť tým, že odstránilo akékoľvek referencie o potenciálnom cieli vo výške 25 pre rok 2020. Pomenovanie „ciele“, ktoré predložila Komisia, tiež zmenilo na „míľniky“. Varšavu to ale neuspokojilo. Na presnom znení pojmu údajne nezávisí. Podľa Poľska ide navyše o príliš dlhú dobu na robenie takýchto plánov.  S jeho postojom sympatizujú aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy.

Na druhej strane ale krajiny ako Veľká Británia či Nemecko začínajú byť netrpezlivé a nechcú dlhodobú hospodársku víziu stratiť z dohľadu. Zdôrazňujú najmä význam cieľov pre rok 2030, ktoré podľa nich môžu naštartovať trh s emisnými povolenkami a ukázať cestu pre investorov.

Jeden z diplomatov naznačil, ako bude debata počas stretnutia ministrov vyzerať: „Hlavný spor nastane na jedenej strane medzi Nemeckom a Britániou, ktoré ciele pre rok 2020 podporujú, a na druhej strane Poľskom a ďalšími krajinami, ako sú Rumunsko a Česká republika, ktoré nemajú problém len s cieľmi pre rok 2020, ale s celým textom cestovnej mapy.“

Diskusia pritom ovplyvní pozíciu, s ktorou bude Európska únia vystupovať na tohtoročnej klimatickej konferencii v katarskom meste Dauhá. Vzhľadom na to, že cestovná mapa nepredstavuje záväznú legislatívu, Komisia ju môže prijať aj bez podpory Rady. Takýto krok je ale veľmi nepravdepodobný.  Budúci týždeň sa očakáva, že Európsky parlament podporí návrh Komisie, vrátane referencie o možnom prechode na úroveň 25 % do roku 2020.

Ďalšími témami rokovania bude politická dohoda o možnosti členských štátov EÚ obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na svojom území, debata o podobe nového programu LIFE v období 2014-2020 a tiež prenos časti emisných povoleniek AAU do ďalšieho obdobia záväzkov, ktorými disponujú viaceré stredoeurópske krajiny.

K nadbytku týchto povoleniek najprv prispeli štrukturálne zmeny v ťažkom priemysle v bývalých socialistických krajinách, následne tiež ekonomická kríza, ktorá viedla k uzatvoreniu podnikov alebo zníženiu výkonu. Nadbytočné povolenky majú v súčasnosti objemovú hodnotu 11 až 12 miliárd ton. Vyjednávači EÚ momentálne pracujú na ich rozdelení na dve časti – jedna by sa preniesla do budúceho obdobia Kjóto II, druhá by sa preinvestovala v nízkouhlíkových technológiách. Otázkou je výška finančnej kompenzácie pre tieto štáty.