Pred hlasovaním EP o emisiách sa kryštalizujú postoje

Autor: Salvatore Vuono, freedigitalphotos.net

V utorok (16.4.) bude Európsky parlament hlasovať o tom, či dôjde v rámci EÚ ETS k odkladu aukcií asi 900 miliónov emisných povoleniek alokovaných pre obdobie 2013-2015 alebo nie. Má ísť o krátkodobé riešenie nízkych cien CO2 predtým, ako dôjde k dohode o štrukturálnej reforme trhu s emisiami.

Z dôvodu ekonomickej recesie a nadbytku povoleniek na trhu sa aktuálne cena za tonu CO2 v ETS pohybuje pod 5 eur.  V čase vzniku systému v roku 2005 sa očakávalo, že cena bude približne na úrovni 30 eur a priemyselní znečisťovatelia budú nútení prejsť na nízkouhlíkové technológie.

Hlasovanie výborov EP ukázalo rozpoltený postoj jednotlivých poslancov i politických frakcií. Výbor pre priemysel v januári návrh Európskej komisie odmietol,  environmentálny výbor zase o mesiac neskôr úpravu harmonogramu aukcií podporil.

Niektorí poslanci upozorňujú, že schválením návrhu by vznikol precedens, ktorý by EK umožnil zasahovať do fungovanie trhového mechanizmu podľa vlastného uváženia.

Štáty pre i proti

Svoje slovo ešte budú mať aj členské štáty, ktoré tiež zastávajú odlišné pozície. Poľsko tvrdí, že ide o nepotrebnú intervenciu do fungovania trhu, Slovensko backloading podporuje s odôvodnením, že motivačný efekt ETS pre nízkouhlíkové investície je dnes minimálny.

Nejasná zostáva pozícia ekonomicky najsilnejšej krajiny – Nemecka, kde ministerstvá hospodárstva a životného prostredia nedokázali nájsť spoločnú reč.

Enviro-minister Peter Altmaier sa pripojil ku kolegom z Dánska, Francúzska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie a v spoločnom liste tento týždeň vyzvali europoslancov, aby úpravu harmonogramu aukcií odhlasovali. Minister hospodárstva Philipp Rösler sa ale toho dištancoval: „Naďalej sme proti intervencii do trhového mechanizmu pre obchodovanie s povolenkami,“ citovala ho agentúra Reuters.

Tvrdý lobing

Hlavným argumentom odporcov je obava, že zvýšenie cien emisných kvót povedie k vyšším cenám energií pre domácich odberateľov i firmy, ktoré tak nebudú schopné konkurovať v medzinárodnej súťaži. 

Šéf oceliarskeho združenia EUROFER tvrdí, že EK chce umelo zvýšiť ceny povoleniek a skresliť trh, ktorý funguje. „Cena povoleniek je výsledkom ponuky a dopytu, tak ako na každom fungujúcom trhu. V súčasnosti je nižší ako by sa očakáva, kvôli ekonomickej kríze. Len čo sa európsky priemysel vráti k rastu, pôjde opäť hore,“ uviedol Gordon Moffat.

Predstavitelia firiem združených v EU Corporate Leaders Group, záštitu nad ktorým prevzal britský princ Charles, zase europoslancom adresovali výzvu, v ktorej uviedli: „Pre kredibilitu akejkoľvek politiky stanovenia ceny uhlíka je životne dôležité určiť adekvátnu ambíciu pre cenu uhlíka, aby podnietila investičné rozhodnutia.“

Žiadajú štrukturálnu reformu EÚ ETS, ktorá „umožní, aby reagoval na exogénne faktory, či už to bude posun v ekonomickej aktivite alebo zmena v technologickej inovácii.“

Hamburger alebo emisie?

Fínska europoslankyňa Eija-Riitta Korhola, tieňová spravodajkyňa pre túto legislatívu, tvrdí, že väčšina Skupiny Európskej ľudovej strany bude hlasovať proti. V rámci hlasovania vnútri frakcie bolo proti backloadingu 89 poslancov, za 15. Zúčastnila sa ho však ani nie polovica europoslancov z EĽS.

Rozpoltené postoje naznačujú aj poslanci zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov i liberáli z ALDE. Socialisti & Demokrati a tiež Zelení návrh EK podporujú. Otázne je aj to, či sa  k backloadingu neschvália dodatky, ktoré by ho oslabili.

„Práve teraz zaplatia lobisti z priemyslu za hamburger viac než za tonu uhlíka, a to nie je stanovenie správnej ceny za znečistenie,“ uviedla Julia Michalak z environmentálnej organizácie CAN Europe, ktorá spolu s WWF uskutočnila v utorok pred budovou Európskeho parlamentu predstieranú dražbu emisných povoleniek.

„Hlasovanie o backloadingu budúci týždeň je testom pre Európsky parlament. Europoslanci ukážu či sa postavia za klímu a zelenú budúcnosť Európy alebo za lacnejšie znečisťovanie,“ dodala Michalak.